Christoph Hänig vyzerá úplne inak, ako by si človek predstavoval neonacistu. Milý, usmievavý, solídne vyzerajúci a slušne vystupujúci vyšportovaný štyridsiatnik je napriek tomu sekretárom Alternatívy pre Nemecko (AfD) vo volebnom obvode Stredné Sasko. A to je pre AfD vôbec najúspešnejšia oblasť v celej Nemeckej spolkovej republike. V päťtisícovom meste Grossschirma dostal vlani šéf tamojšej AfD Rolf Weigand v priamych starostovských voľbách 82 percent hlasov. A stal sa prvým funkcionárom AfD, ktorý sa postavil do čela radnice. Ch. Hänig, ktorý je v straníckej organizácii jeho pravou rukou, trochu ospravedlňujúco vysvetľuje, že rozhodne nie je v AfD preto, že by mal neonacistické názory. „Zlomilo sa to vo mne v čase koronavírusovej krízy. Keď sa zrazu niečo mohlo hovoriť a niečo nie. Keď štát začal nariaďovať veci bez toho, aby mali oporu v zákonoch. Zrazu prestalo platiť, že žijeme v slobodnej spoločnosti. Dôvod, prečo som sa pridal k AfD, bola túžba po slobode,“ hovorí Ch. Hänig pokojným hlasom.
A keď si všimnem čiernobiele fotografie na stenách tvoriace hlavnú výzdobu zasadačky, s úsmevom dodá, že to sú demonštrácie proti východonemeckým komunistom na jeseň 1989. „Maj otec tam vtedy bol,“ hovorí s trochou hrdosti. Stredné Sasko, rozprestierajúce sa okolo mestečka Freiberg, nádherného stredovekého centra ťažby striebra, potvrdilo povesť bašty AfD aj v nedeľných spolkových voľbách. Strana tam získala vyše 45 percent hlasov, druhí kresťanskí demokrati len 27 percent.
Natiahnutá ruka
Starosta R. Weigand ešte pár dní pred voľbami hovoril: „Logické by bolo, keby sme po voľbách vládli spolu s kresťanskými demokratmi. Pokiaľ bude chcieť CDU/CSU presadiť svoj volebný program, hlavne obmedzenie migrácie, môže ho presadiť iba s našimi hlasmi. Takže ideálna by bola menšinová vláda CDU/CSU,“ špekuloval. „V komunálnej politike už AfD v žiadnej izolácii nie je. Čoskoro to tak bude aj na krajinskej a spolkovej úrovni,“ dodal. Hovoril to s istotou človeka, ktorý si je vedomý silnej podpory voličov. Ako napokon celá AfD. Tá po nedeľnom volebnom večere jasá nadšením. Podarilo sa jej prekonať 20-percentnú hranicu a zdvojnásobiť tak zisk z predchádzajúcich volieb. S výnimkou ľavicového Berlína tak suverénne zvíťazila v celom bývalom východnom Nemecku priemerne s tridsiatimi percentami hlasov, ale niekde aj s vyše štyridsiatimi.
K úsmevu sa v nedeľu donútila aj inak zvyčajne brutálne sa tváriaca šéfka strany Alice Weidelová. „Naša ponúknutá ruka stále platí,“ uviedla v povolebnom štúdiu televízie ARD smerom k víťaznej CDU/CSU. Podľa nej by bola koalícia CSU/CSU s porazenou sociálnou demokraciou dosluhujúceho kancelára Olafa Scholza podvodom na voličoch. Naopak, s AfD by podľa nej mohli kresťanskí demokrati uskutočniť svoj pravicový program, ktorý, ako dodáva, odpísali od jej strany. „Počkáme si štyri roky, keď opäť zvíťazíme s dvojnásobným ziskom a vládu budeme zostavovať my,“ hovorí blonďavá štyridsiatnička, ktorá má napriek elegantnému oblečeniu takmer neustále výraz väzenskej dozorkyne.
Na šéfku extrémne pravicovej tradicionalistickej strany vedie A. Weidelová pomerne zvláštny osobný život. Roky žije vo vzťahu s imigrantkou z Ázie, s ktorou vychováva dve deti, navyše vo Švajčiarsku. „Oddeľujem politiku a osobný život,“ hovorí k tomu lakonicky. Zatiaľ jej to u voličov aj v strane prechádza.
Posledná šanca
Šesťdesiatdeväťročný Friedrich Merz sa v nedeľu večer, keď sa mu po štvrťstoročí vnútrostraníckych bojov s Angelou Merkelovou splnil sen a ako šéf víťazných kresťanských demokratov sa stal de facto kancelárom, snažil pôsobiť nadšene. „Párty sa môže začať,“ vyzval spolustraníkov, lenže tí sa do odviazanej zábavy nepúšťali. V tej chvíli sa totiž podobne ako mnoho Nemcov báli, akú vládu sa im vlastne podarí zostaviť. Dve malé strany, liberáli (FDP) a Aliancia Sarah Wagenknechtovej (BSW), totiž balansovali na hranici piatich percent. A vstup čo i len jednej z nich do parlamentu by znamenal koniec nádejí na dvojčlennú vládnu koalíciu. Teda na takú, v ktorej by spolu s CDU/CSU nebola AfD. Nakoniec to pre F. Merza dopadlo dobre. Spolu so sociálnymi demokratmi, ktorí so šestnástimi percentami prepadli na tretie miesto, môže zostaviť väčšinovú vládu. Vládu, ktorú v Nemecku zo zotrvačnosti volajú „veľká koalícia“.
„Moja absolútna priorita je čo najrýchlejšie posilniť Európu, aby sme mohli krok za krokom dosiahnuť nezávislosť od Spojených štátov. Neveril by som, že to niekedy poviem, ale je zjavné, že tejto americkej vláde je osud Európy úplne ľahostajný,“ uviedol F. Merz v povolebnom vystúpení. Kabinet s SPD chce mať hotový do Veľkej noci. „Svet nepočká,“ hovorí k chaotickej situácii. F. Merz chce oživiť stagnujúce hospodárstvo, znížiť dane a zoškrtať sociálne výdavky. A predovšetkým ako prvé zavrieť nemecké hranice a vracať nelegálnych migrantov okamžite späť. Zároveň chce výrazne zvýšiť nemecké výdavky na obranu a dodať Ukrajine všetko, čo jej krajina dodať môže. A to vrátane rakiet dlhého doletu. Lenže veľkú časť z týchto vecí SPD ako jediný možný vládny partner vo svojom volebnom programe nemá alebo to priamo odmieta. „Bude treba robiť kompromisy, ale len také, ktoré riešia problémy,“ vyjadril sa v povolebnom štúdiu jeden z najvplyvnejších politikov CDU Jens Spahn.
Prekvapenie volieb
Popri AfD majú stredové demokratické strany v Bundestagu ešte jednu prekážku pri hľadaní zhody. Východonemecká postkomunistická Die Linke, v preklade Ľavica, vstala na vlne antifašizmu z mŕtvych. Teda na odpore proti domnelej možnej spolupráci CDU/CSU a AfD. A vďaka úspešnej kampani mladej predsedníčky Heidi Reichinnekovej na TikToku získala skoro deväť percent hlasov, teda trojnásobok toho, čo jej prisudzovali januárové volebné prieskumy. Symbolicky dobyla hlavné mesto Berlín, kde je v štvormiliónovej metropole s takmer dvadsiatimi percentami vôbec najúspešnejšou stranou. Zo spolkového hľadiska je to dôležité z dvoch dôvodov. Rozbíja to monopol AfD na východné Nemecko. A ešte dôležitejšie je to, že hlasy AfD a Ľavice dávajú dohromady blokačnú menšinu, ktorá neumožní zmenu ústavy, napríklad na nasadenie nemeckej armády v mierových jednotkách na Ukrajine.
F. Merz, blížiaci sa k sedemdesiatke, v prvých hodinách po voľbách sršal silnými, sebavedomými sloganmi a vyhláseniami. Podľa mnohých nemeckých komentátorov je však otázka, čo z nich premení na činy a či dokáže Nemecko opäť zdvihnúť z kolien. „Ak to neurobím ja, urobí to AfD,“ hovorí F. Merz o obmedzení migrácie. Ale platí to všeobecne. Pretože ak spolkovú republiku nedokáže oživiť F. Merz a jeho vláda, Nemecko čaká to, čo v Berlíne nazývajú „rakúsky scenár“. Teda obdobie, keď AfD bude najsilnejšou stranou nielen východného, ale celého Nemecka. Či by niečo také prežila Európska únia, je veľká otázka. Teraz má Nemecko poslednú šancu tento smer zastaviť. A dokázať to môže práve Friedrich Merz.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
