Vládou v Českej republike otriasla nepodarená digitalizácia

Ešte začiatkom augusta podpredseda českej vlády pre digitalizáciu a minister pre miestny rozvoj Ivan Bartoš oslavoval, ako sa Česku aj vďaka nemu podarilo poskočiť v rebríčku digitálne najinovatívnejších krajín EIS, ktorý zostavuje Európska únia. Na solídne pätnáste miesto v EÚ, ďaleko pred Slovenskom na 24. mieste. „Investície do digitálnych technológií a vzdelávania sú správnou cestou k posilneniu našej konkurencieschopnosti a už teraz prinášajú hmatateľné prínosy pre našu ekonomiku a spoločnosť. Výsledky rebríčka EIS ukazujú, že sme na správnej ceste priblížiť sa štátom s najväčším inovačným potenciálom. Česká republika sa vďaka tomu stáva dynamickým centrom technologického pokroku, ktorý nám umožní efektívnejšie riešiť výzvy budúcnosti,“ tvrdil I. Bartoš v reakcii na zverejnený rebríček.

Nefunkčný systém

Lenže medzitým sa už I. Bartošovi rúcala jeho výkladná skriňa, ktorou bola digitalizácia stavebného konania. Nový systém dodaný stavebným úradom po celom Česku bol pomalý, chybový a používateľsky veľmi nepríjemný. Od júla sa za plnej prevádzky síce opravoval, ale aj na začiatku septembra boli odstránené len najväčšie chyby, veľa menších zostávalo. Sťažovali sa všetci – úradníci, stavebníci, architekti aj stavbári. „Nedostatočne pripravená a nefungujúca digitalizácia stavebného konania ohrozuje existenciu architektonických ateliérov, ktoré nemajú peniaze na pokrytie dlhšieho obdobia bez príjmu za prerokované projekty,“ varoval predseda Českej komory architektov Jan Kasl pre server aktualne.cz. „Od zavedenia digitalizácie je stavebné konanie v chaose,“ dodal.

Pre katastrofu s digitalizáciou stavebného konania, ktorú malo Bartošovo ministerstvo priamo na starosti, boli zabudnuté predchádzajúce prinajmenšom čiastočné úspechy. Takým bolo napríklad zavedenie digitálneho občianskeho preukazu a digitálnej identity občanov, spustenie verejného portálu alebo komunikácia štátu cez dátové schránky. Väčšina Čechov tak cez dátové schránky a elektronické formuláre v súčasnosti nielen platí dane, ale vybavuje si aj sociálne dávky, posiela dokumentáciu k ekologickým dotáciám a podobne. Rovnako napríklad elektronické recepty na lieky posielané do mobilov v súčasnosti výrazne prevažujú nad papierovými.

Na druhej strane je digitalizácia štátu stále roztrieštená. Štátne úrady spolu nekomunikujú, mnohé veci, ktoré štát už má, musí občan posielať znovu na iný úrad, neprepojenosť štátnych inštitúcií stále umožňuje aj obchádzanie platenia daní či odvodov. Ministerstvo vnútra muselo odložiť systém na digitalizáciu tvorby zákonov a tak by sa dalo pokračovať. „Nemám z toho radosť, myslel som si, že budeme oveľa ďalej,“ hovorí šéf Hospodárskej komory ČR Zdeněk Zajíček, ktorý sa v oblasti digitalizácie dlhodobo pohybuje a je predsedom ICT Unie, združenia firiem z oblasti informačných a komunikačných technológií. 

Výsledkom Bartošovho zlyhania tak je, že sa vracia starý, „nedigitálny“ systém a stavebné povolenia sa budú ďalej vybavovať nedigitálne, po starom. Odborníci odhadujú, že môže trvať aj jeden a pol roka, kým sa opraví a vyskúša súčasný systém alebo vytvorí nový. Že tým všetkým štát prichádza o milióny eur, ani nehovoriac. Ale vraj je to stále lepšie než prípadné žaloby developerov za prieťahy a zhatené stavebné investície.

Atraktívni Piráti

Bartošova Česká pirátska strana bola celosvetovo najúspešnejším zoskupením svojho druhu. Paradoxne vznikla a získala popularitu ako strana odborníkov na IT, bojovníkov za slobodu internetu, ako strana mladých ľudí s notebookmi, ktorí majú počítače aj softvér takpovediac v malíčku. To na nej oceňovali aj jej voliči, rovnako protikorupčné nadšenie, podporu legalizácie marihuany, neformálne vystupovanie, otvorenosť či celostranícke hlasovania cez internet. V drvivej väčšine boli títo voliči ľudia podobného typu ako politici Pirátov. Mladí, z veľkých miest, scestovaní, od detstva zrastení s prostredím počítačov, sociálnych sietí a so slobodou, ktorú virtuálne prostredie aspoň vo vyspelej časti sveta umožňuje.

Pirátom sa podarilo po minulých voľbách dostať do vlády, kde získali kreslo podpredsedu pre šéfa strany, veľmi viditeľný a kľúčový post ministra zahraničných vecí pre Jana Lipavského a ďalší ministerský post. V prieskumoch verejnej mienky sa počas troch rokov vlády pohybovali medzi desiatimi až pätnástimi percentami a na rozdiel do iných vládnych strán svojich voličov akoby nestrácali, práve naopak. Lenže to bolo v prieskumoch.