Vladimír Šucha: Plán obnovy je veľký inovačný a odvážny krok

Plán obnovy a odolnosti Slovenskej republiky, ktorý vznikol ako reakcia na krízu spôsobenú pandémiou covidu-19 a zároveň má riešiť dlhodobé problémy slovenskej ekonomiky, je rozdelený do piatich oblastí. Týkajú sa vzdelávania, inovácií, zelenej ekonomiky, zdravia i efektívnej verejnej správy spojenej s digitalizáciou. Slovensko môže na jednotlivé oblasti vyčerpať dovedna zhruba šesť miliárd eur formou nenávratnej finančnej alokácie. No aby sa tak stalo, musí vláda schváliť všetky navrhované reformy. Vladimír Šucha tvrdí, že Slovensko to zvládne. 

Ako vnímate súčasný stav verzus očakávania, ktoré boli nastavené pred rokmi, keď sa začalo hovoriť o pláne obnovy?

Z môjho pohľadu plán obnovy a celý proces, ktorý voláme Next Generation EU, považujem za veľký inovačný a odvážny krok. Je to niečo úplne iné, ako je kohézna politika a ako sú centralizované programy Európskej únie (EÚ), ktoré tu máme už mnoho rokov. Počas krízy alebo prepadnete panike, alebo si môžete povedať, že je to príležitosť. Z tohto pohľadu si myslím, že EÚ to uchopila ako príležitosť na reformy.

Plán obnovy bol ponechaný národným vládam. Bol to podľa vás správny postup?

Jedna mustra sa nedá použiť na všetky krajiny. Európska únia je rôznorodá napriek tomu, že sme všetci Európania, že máme rovnaké hodnoty a kultúru. Pochopiteľne, aj problémy krajín sú rôzne. Teda ani prístup nemohol byť iný, bol však veľmi jasne a presne zarámcovaný odporúčaniami Európskej rady.

Aké odporúčania máte na mysli? 

Máme desaťročnú históriu európskeho semestra. V ňom Európska komisia každý rok identifikovala jednotlivé oblasti, ktoré je potrebné v danej krajine meniť. V niektorých aspektoch sú podobné, ale pre viaceré krajiny alebo skupiny krajín sú špecifické. Preto sa aj nazývajú „špecifické odporúčania pre krajiny“. To bol vlastne hlavný rámec, plus tam pridali základné rámce, ktoré by nás mali pripraviť na 21. storočie. Teda na zelenú ekonomiku, zelenú a digitálnu transformáciu. Sú to hlavné trendy súčasného sveta a na ne sa potrebujeme pripraviť.

To bol dôvod, prečo ani plány jednotlivých vlád nemali jednotný rámec? 

Nechávalo sa to na národných vládach. Jednoducho, napríklad veľká digitálna transformácia pre Holandsko alebo Dánsko predstavuje niečo iné ako pre Slovensko. Čiže keby bola Európska komisia príliš inštrumentálna a povedala by, ako to máme robiť, bolo by to dobré možno pre Dánsko. No nemuselo by to byť dobré pre Slovensko. Z tohto pohľadu je potrebný rozdielny prístup podľa toho, kto sa kde nachádza. Samozrejme, že v digitálnej transformácii, v penetrácii broadbandu a v digitálnych zručnostiach je Dánsko oveľa ďalej než Slovensko. Musíme si teda vybudovať základy, aby sme Dánsko v tomto smere dobehli.

Je možné, aby si vlády navzájom porovnali plány? 

Všetky plány sú verejné. Každá krajina si môže pozrieť, kto má podobné problémy. Aké majú riešenia, jednoducho sa spájať a hľadať riešenia. 

Hovorí sa, že slovenský plán, to boli iba veci vytiahnuté zo zásuvky...