Vladimir Putin obnovuje veľké Rusko, potrebuje na to armádu

Tento deň sa navždy zapíše do dejín. Vo štvrtok 24. februára roku 2022 spustila armáda Ruskej federácie po tom, ako sústredila na hraniciach do 200-tisíc vojakov, inváziu na Ukrajinu. Po protiprávnej anexii Krymu a spustení vojny v Donbase čelí Kyjev doposiaľ najväčšej vojenskej skúške. Zábery ruských tankových kolón smerujúcich na Kyjev, Charkov a Černihov šokovali verejnú mienku.

Zatiaľ čo ruský prezident Vladimir Putin sa v prejavoch snaží odôvodniť svoje kroky bezpečnosťou separatistických republík v Doneckej a Luhanskej oblasti, Kyjev mobilizuje medzinárodnú scénu do protivojnovej koalície. Intenzívne boje na Ukrajine a diplomatické nasadenie naprieč svetom dokazuje, že v súčasnosti sú ľudia svedkami bezprecedentného ozbrojeného konfliktu.

Motív je jasný

Jednou z najvýznamnejších otázok posledných dní je otázka motivácie Moskvy pre taký zásadný krok. „V skutočnosti je sovietska Ukrajina produktom boľševickej politiky a možno ju preto právom nazvať Ukrajinou Vladimíra Iľjiča Lenina. Bol jej tvorcom a architektom,“ znelo počas prejavu V. Putina, ktorý predniesol v súvislosti s uznaním samozvaných ľudových republík v Luhansku a Donecku k národu. Kremeľské vnímanie dejín je založené na základnej téze, ktorá rozpad Sovietskeho zväzu a jeho sféry vplyvu považuje za ekvivalent národnej katastrofy. „Len čo sme na nejaký čas stratili dôveru v seba, ukázalo sa, že rovnováha síl vo svete bola narušená,“ tvrdil občanom ruský prezident. 

Udalosti posledných dní sú však jasným dôkazom premeny ruského režimu. Štát, ktorý napriek výraznému oslabeniu dokázal v minulosti účinne vyvíjať obrovský vplyv na krajiny bývalého Sovietskeho zväzu, sa musí v súčasnosti spoliehať na vojenský tlak a podporu nepopulárnych režimov. Tam, kde Moskve kedysi stačila skupinka spriatelených priemyselníkov a oligarchov, sú dnes nevyhnutné desaťtisíce vojakov a masívne obete. 

Zaspal dobu