Vladimír Ledecký: Som alergický na výrok, že Rómovia sú asociáli a zneužívajú systém

O tom, prečo v roku 2017 sa musíme rozprávať o problematike Rómov, prečo sa ostatní neinšpirovali úspechom Spišského Hrhova a čo sa musí stať, aby sa začali veci hýbať dopredu, sa TREND rozprával so starostom medzinárodne uznávanej obce Vladimírom Ledeckým.

Úspešný príbeh Spišského Hrhova a starostu Ledeckého, ktorý dal Rómom prácu a zrazu začali veci fungovať, je na Slovensku známy. Neštve vás, keď vidíte, ako zlú situáciu Rómov zneužívajú aj v roku 2017 politici a extrémisti na získavanie frustrovaných voličov?

Som človek, ktorý hľadá riešenia. Stále sa pýtam, prečo je to tak, ako sa to dá vyriešiť. Keďže sa venujem sociálnemu podnikaniu a starostlivosti o Rómov na Slovensku, vždy, keď ma niekam zavolajú rozprávať svoje skúsenosti, bez problémov prídem. Svoj názor si poviem, aj keď sa nemusí každému páčiť.

A prečo je to tak?

Vždy, keď sa situácia niekde posunula k lepšiemu, boli to ojedinelé prípady. Buď bol za tým starosta, alebo nezisková organizácia, ktorá s tým starostom spolupracovala. Žiadny minister doteraz nevyriešil nič centrálnym nariadením, rovnako to platí aj o splnomocnencovi. Z toho vyplýva, že starostov treba motivovať, školiť, informovať, vytvárať pre nich zaujímavé produkty, aby túto problematiku vedeli riešiť. Toto sa nedeje. Starostovia sa postavia pred hotovú vec, nie sú nijako motivovaní, ak neberieme do úvahy financie. Nemôžeme rozprávať do médií, ako riešime rómsku problematiku tým, že na nich dáme 380 miliónov eur od Európskej únie. Starostovia si potom myslia, že niekto z Bratislavy príde a urobí prácu za nich. Naopak, treba vytvoriť produkt a otvorene hovoriť, že je úloha starostu, aby sa mu venoval a o Rómov sa postaral. Bez toho sa to nedá.

Hovorievate, že cieľom samosprávy by mala byť spokojnosť občana. Ale keď zároveň tvrdíte, že starostovia ako predstavitelia samosprávy problém s Rómami neriešia, tak potom im veľmi o spokojnosť občana asi nejde.

Ale ten starosta to tak často nevidí. On vám povie, že o Rómov sa má predsa postarať štát. Predstavitelia štátu dlhodobo deklarujú, že štát rieši rómsky problém a že to aj vyrieši. Bol som teraz na jednom stretnutí, kde bolo približne šesťdesiat terénnych pracovníkov v rámci národného programu. Sú to ľudia, ktorí majú vypomáhať obciam. Verte alebo neverte, nebol tam ani jeden Róm. Ale pokiaľ mám ja v rámci tohto programu zamestnať troch ľudí na riešenie rómskej problematiky a nezamestnám z tých troch ani jedného Róma, v skutočnosti nič neriešim. Neviem si predstaviť, že nebudem mať ani jedného, ktorý by bol spätý s ich komunitou, ktorý by mi hlásil, čo sa v tej komunite deje a ako moje zásahy zafungovali alebo nezafungovali. Keď mi teda niekto povie, že 380 miliónov eur ide na Rómov, nie je to pravda. Neznamená to hneď, že sa rozkradnú, ale minú sa neúčelne. Efekt je len veľmi malý – a my sme s tým spokojní. Stále hovoríme a všetci o tom vieme, že to treba komplexne riešiť. Ale všetky zásahy, ktoré sa robia, sú pravým opakom.

Skúste to konkretizovať, aby si to bežný čitateľ vedel predstaviť.

Keď zamestnám Róma, viem mu zlegalizovať jeho nelegálne bývanie. Moja kolegyňa pripraví zmluvu, ja sa dohodnem priamo s gazdom, nech mu predá pozemok, na ktorom stojí chatrč. Gazdovi poviem, že mu garantujem, že za pozemok zaplatí, a keď nie, strhnem mu to z výplaty. Gazda mi verí, takže Róm má už zlegalizované bývanie. Keď Róm pracuje, prídem za ním a poviem mu, že mám projektanta, ktorý mu nakreslí, ako by mohlo vyzerať jeho nové bývanie. Poviem mu, koľko ho to bude stáť, a postaví mu to obecná firma. Čiže Rómovia.

Čiže žiadne zásahy zhora a na jeden krok viete nadviazať ďalšie.

Presne. Viete, čo nám veľmi pomohlo? Voda. Tým Rómom, ktorí u nás boli zamestnaní a boli v tom dobrí, sme postavili kúpeľne a zaviedli vodu. Dovtedy mali dve studne. Každý chodil s vedrami po vodu. Urobil som rozpočet a Rómovia v obecnej firme im postavili kúpeľne. Keď mali teplú vodu, v tom momente sa výsledky žiakov v škole zlepšili. Jednoducho, s vedrom vody v živote nedosiahnete takú hygienu, akú by ste mali mať. Ak sú deti čisté, prirodzene sa im dostáva viac pozornosti. Nie všetkým sme pritom postavili kúpeľne. Keď to ostatní videli, aj oni chceli mať. A postavili si sami. Dnes už majú všetci teplú vodu. Jedine vodovod v ulici sme zaplatili z eurofondov, všetko ostatné si poplatili sami. Nech teda nikto nehovorí o miliónoch, pretože to len ľudí poburuje a nevedie to k poriadnym výsledkom. Tu treba nastaviť systém.

Keď starostovia a politici v Bratislave vidia, čo ste dokázali v Spišskom Hrhove, prečo sa neinšpirujú? Prečo toto nie je už štandard?