Vladimir IV. alebo ako Putin využil mráz prituhujúcej studenej vojny

O priazeň voličov sa celkovo uchádzal už po štvrtýkrát, pravda, so štvorročnou pauzou od mája 2008 do mája 2012, keď si presadol do kresla predsedu vlády.

Zdanie a skutočnosť

Do tohtoročnej súťaže o prezidentský post šiel bez vážnejších vyzývateľov. Od prvopočiatku bolo síce prakticky vylúčené, že by nezanechal siedmich protikandidátov ďaleko za sebou, no nemohol nechať ruky zložené v lone. Šlo o jeho prestíž. Bola by to blamáž, keby už v prvom kole nezískal nadpolovičnú väčšinu a musel by zviesť s niekým rozhodujúci duel v druhom kole.

Každý autoritársky režim – a podľa dlhého radu odborníkov, politikov a kritikov v Rusku taký panuje – sa zabezpečuje pri predstieraní slobodných volieb stavaním papierových protikandidátov.

V Rusku sa na takúto úlohu tradične podujíma Vladimir Žirinovskij. Už pred rozpadom Sovietskeho zväzu založil a riadne zaregistroval Liberálnodemokratickú stranuRuska LDPR, čím vyvolal polemiku o tom, či strana nebola projektom rozkladajúceho sa režimu v snahe o navodenie zdania demokratizačných reforiem politického systému.

Vladimir Volfovič, ktorý bude mať na budúci mesiac 72 rokov, odvtedy profiluje stranu ako krajne nacionalistickú, čo mu nebráni verbálne napádať politický nacionalizmus na susednej Ukrajine. Viaže tak na seba a na LDPR nemalý segment národovecky cítiacich Rusov sužovaných pocitom, že sa proti Rusku zomkol celý Západ. Často verejne vystupuje a hlása pred televíznymi kamerami postoje patriace do kategórie xenofóbneho populizmu, navyše štýlom klauna, ktorému môže prejsť akákoľvek nehoráznosť.

Veľmocenské kroky Ruskej federácie na medzinárodnej aréne pod vedením V. Putina V. Žirinovskij označuje za príliš mäkké a opatrné, čím stavia hlavu štátu do polohy rozvážneho a pragmatického štátnika svetovej extratriedy. Tohtoročný päťapolpercentný volebný výsledok je pre tohto dlhoročného politického klauna a poslanca Štátnej dumy viac než lichotivý, keď zoberieme do úvahy, že odoberá hlasy tým, ktorí to myslia s opozíciou voči spôsobu, akým prezident vedie štát, vážne alebo aspoň o niečo vážnejšie.

Medzi takých by patril v prvom rade opozičný aktivista a neúprosný kritik skorumpovaných pomerov v Rusku Alexej Navaľnyj. V porovnaní s V. Žirinovským je strážnym psom demokracie, čo nielen breše. Keby len štekal, nevŕšil by sa na ňom represívny aparát štátu. Formálne ho netrestá za názory a politickú agitáciu, ale za to, čím ho môže dehonestovať ako človeka. K účasti na tohtoročných prezidentských voľbách nebol pripustený kvôli rozsudku, ktorým ho podmienečne odsúdili za údajnú účasť na sprenevere.

Voľby konané v podmienkach priškrtenej slobody označil A. Navaľnyj za nelegitímne a svojich priaznivcov vyzval na bojkot hlasovania. Nebola to márna výzva a nevydal ju iba preto, aby na truc predviedol, aký má vplyv. O vplyv mu síce išlo, ale v inej súvislosti.

Putinovská volebná mašinéria si stanovila za úlohu