V decembri poslalo ministerstvo financií do Bruselu prvý ucelenejší návrh plánu obnovy s piatimi prioritami. Vlastne v skutočnosti len s troma, keďže klimatické zmeny a digitalizáciu nám ako prioritu nariadila Európska komisia a od začiatku bolo jasné, že na ne pôjde približne polovica financií.

Zostávajúce zhruba tri miliardy eur chceme teda minúť na zdravotníctvo, vzdelávanie a výskum. Je to správna voľba? Asi áno. Slovensko má toľko problémov, že peniaze z plánu obnovy by nestačili ani na vyriešenie desatiny z nich, preto bola priorizácia nevyhnutná. Výber týchto troch priorít je zrejme rozumný. Ide o oblasti, v ktorých najviac zaostávame a zároveň majú najväčší potenciál posunúť Slovensko smerom k modernej a úspešnej krajine. Zároveň sú to oblasti, ktoré sa pred voľbami ťažšie predávajú voličom, preto je dobré venovať im pozornosť ďaleko pred voľbami.

Na našom pláne obnovy teda zrejme nebude tragédiou finálny výsledok ani čas, ktorý si ministerstvo naň dáva, ale spôsob, akým vzniká. Premiér Igor Matovič pred pol rokom sľuboval reformné leto s tridsiatimi konferenciami. Nekonala sa ani jedna. A teraz v zime sa spolu s ministrom financií Eduardom Hegerom tvária, že diskusie a konzultácie s kľúčovými partnermi už prebehli a všetky pripomienky boli zohľadnené. Nie je to celkom pravda.

Pri bližšom pohľade zistíme, že do týchto konzultácií a diskusií započítavajú akékoľvek ad hoc vystúpenia ministra počas jesene, v ktorom aspoň raz spomenul plán obnovy. Či už to bola nedeľná politická relácia, alebo úvodné slovo na konferencii, ktorú organizoval niekto iný. A kľúčoví partneri sa naďalej čudujú, prečo sa ich nikto doposiaľ nespýtal na ich názor.

Plán obnovy nie je nič viac ako vládny dokument, ktorého základný rámec spísali úradníci a výsledok dotiahli politici. Širšia verejná diskusia sa pri ňom predstiera len preto, aby neskôr mohla plán odklepnúť aj Európska komisia. To je celkom tragický prístup k tejto historickej investičnej príležitosti. Eduard Heger si plán obnovy ukradol pre seba a spravil tak presne to, čo všetky doterajšie vlády pri eurofondoch.

Jediným šťastím je, že priority, ktoré rezort financií navrhol, nejdú proti celkovej spoločenskej objednávke či výzvam odborníkov. Aj preto by z toho vláda mohla nakoniec vyjsť bez väčšej ujmy a kritiky. Faktom však je, že modernizačný plán pre Slovensko nevzniká moderným spôsobom, ale presne tak, ako sme boli doteraz zvyknutí. Ako výsledok politických dohôd.