Komu sa nepozdávajú ponúkané úroky na termínovaných vkladoch v bankách, môže sa poobzerať po alternatívach v podobe bankových dlhopisov, hypotekárnych záložných listov či fondov. Prvé dva typy cenných papierov predávajú priebežne najväčšie tri banky Slovenská sporiteľňa, VÚB a Tatra banka, ku ktorým sa občas pridajú aj menšie konkurentky. Na investíciu v minimálnej hodnote okolo tisíc eur sa nevzťahuje štátna ochrana vkladov. Úrok je garantovaný v priemere okolo troch percent ročne. Splatnosť cenného papiera býva zhruba päť rokov, sporiteľ ho však môže dovtedy predať cez burzu. Netreba zabudnúť, že na úvod banka zinkasuje od klienta vstupný poplatok a platiť musí aj za správu cenných papierov. Pri predaji sa nevyhne poplatku pre obchodníka či banku (okolo pol percenta z obchodovanej sumy, najmenej 25 eur) a poplatku pre burzu a centrálneho depozitára (niekoľko eur z predávanej sumy).
Pri podielových fondoch trojica najväčších bánk odpúšťa vstupné poplatky. Výstupným sa človek vyhne, ak si peniaze nevyberie niekoľko rokov. V Slovenskej sporiteľni pri pravidelnom sporení platí trojročná lehota, vo VÚB a Tatra banke päťročná. Na rozdiel od termínovaných vkladov či hypolistov klient nemá zaručený výnos. Závisí od typu fondu, pričom platí, že menšie riziko prináša menšiu šancu na vysoké zhodnotenie. Za posledných dvanásť mesiacov priniesli napríklad eurové peňažné fondy majiteľom zhruba jedno percento, za tri roky bol výnos okolo 1,5 až dve percentá ročne. Dlhopisové fondy od trojice najväčších správcovských spoločností zarobili za rok od jedného percenta až po stratu 2,7 percenta, ešte väčšie rozdiely boli pri akciových fondoch. Tam sa zhodnotenie za ostatných 12 mesiacov hýbalo od plus takmer desať percent po necelé jedno percento. Pri trojročnom pohľade boli akciové fondy v strate okolo dvoch percent ročne. Treba pripomenúť, že ide o výsledky z minulosti, ktoré nezaručujú budúce výnosy.
