Víťazi deglobalizácie a energetickej vojny zároveň. Sú štáty, ktoré na konflikte získali

Piateho februára začne platiť zákaz dovozu ropných produktov z Ruska do Európskej únie. Následky budú veľké, keďže Rusko tvorilo viac ako polovicu exportu tejto komodity. Európa nie je v produkcii nafty sebestačná a bude ešte menej pri prechode na ľahšie typy ropy, z ktorých sa vyrába viac benzínu. Európa sa ruskými produktmi až do uvalenia embarga dostatočne zásobovala, no či tieto zásoby vystačia aj na jar a v lete, je otázne. Paradoxne, čím väčší bude ekonomický rast, tým väčším problémom sa stane dostupnosť ropných produktov.

Očakáva sa, že v prvom polroku marže nafty voči rope vzrastú na viac ako dvojnásobné hodnoty oproti dlhodobému priemeru. Dôvodom je komplexnosť v logistike a výška prepravných nákladov. Kým dovoz palív z Ruska trval týždeň, dovoz zo Stredného východu trvá dva mesiace. A je o poznanie drahší. Zúfať však netreba, práve krajiny Arabského zálivu ruský export do Európy s radosťou nahradia.

Toky energií sa menia

Šestica štátov Saudská Arábia, Katar, Spojené arabské emiráty, Bahrajn, Kuvajt a Omán by mohla podľa odhadov počas najbližších piatich rokov zarobiť obrovskú sumu 3,5 bilióna dolárov na presmerovaní globálnych energetických tokov. Rusko sa sústredí na dodávky fosílnych palív na východ, krajiny Stredného východu zase na západ. Nová geopolitická realita založená na multipolárnom svete bude veľkou vzpruhou pre energetický export domácich ekonomík, ktoré mnohí ešte pred rokom pre globálny prechod na zelené energie odpisovali.

Napríklad Kuvajt plánuje zvýšiť vývoz nafty do Európy päťnásobne. Nedbajúc na zelenú agendu Európskej únie, investuje desiatky miliárd dolárov do prestavby a výstavby nových rafinérií. Jeho perlou bude Al-Zour, plod kuvajtskej vízie 2023, ktorý sa stane jednou z najväčších rafinérií sveta so schopnosťou spracovať 1,5 milióna barelov ropy denne. Cieľovou destináciou produkcie bude EÚ. No najväčšia rafinéria na svete sa nachádza v susednej Saudskej Arábii. Abqaiq, vlastnený štátnym Aramcom, spracuje denne sedem miliónov barelov ropy, čo predstavuje každý štrnásty spotrebovaný barel. Saudskej Arábii to nestačí, stávku na pokračovanie globálneho dopytu po rope dubluje a do piatich rokov chce dosiahnuť nový produkčný rekord. Za 80 rokov svojej existencie Aramco vyprodukovalo 145 miliárd barelov ropy a vo svojich zásobách má podľa odhadov ďalších 235 miliárd barelov – dosť na globálnu spotrebu na sedem rokov. „Spoločnosť Aramco si uvedomuje, že existuje časové okno, ktoré je podstatne dlhšie, ako vníma Západ, kde môže optimalizovať ropu,“ hovorí Christyan Malek, globálny šéf energetickej stratégie v JPMorgan. „Západ uvažuje o piatich až desiatich rokoch. Oni myslia na 20 až 30 rokov. To predstavuje celý rozdiel.“ 

Kým sa Saudská Arábia stane prvým hráčom v ropnom biznise, Katar chce byť v zemnom plyne tým, čím je Taiwan vo výrobe čipov. Cieľom je produkcia tretiny svetového objemu skvapalneného zemného plynu už v najbližších rokoch. Načasovanie vyššej produkcie pri výpadku ruského exportu do Európy nemohlo byť lepšie. Analytici očakávajú, že export energií z krajín zálivu sa zvýši zo súčasného podielu desať percent na dvadsať percent. Vysoké ceny zemného plynu, ropných produktov a po oživení svetovej ekonomiky aj ropy spôsobia, že získajú bilióny dolárov. Sedemdesiate roky minulého storočia sú pre ne späť. Tok peňazí pochádzajúci z predaja energií však zďaleka nie je jediný, na ktorom tieto štáty získajú.

Mesto budúcnosti