Vitajte v exonomike: Ako exponenciálny rast zmení budúcnosť

Akurát tie skutočne zásadné zmeny boli založené na zdanlivo všedných predmetoch. Na skúšku napríklad citát z článku o vynáleze tranzistora a jeho možných dopadoch. „Aj automobily budú postavené na tranzistoroch. Keď pôjde rodina na výlet, len nastaví cieľ a riadenie prevezme tranzistorový mozog. Do cieľa ho dovedie tranzistorová sieť pod diaľnicami, bez šoférovania.“ 


National Geographic predostrel svoju predstavu budúcnosti „telefonickej éry“ v roku 1954. V tom istom júlovom čísle informoval o prvom výstupe na Everest aj o výprave na morské dno batysférou Jacquesa Cousteaua.


Exponenciálny rast


Článok National Geographic sám priznáva, že hádať, čo všetko tranzistor – kúsok umelej hmoty s troma kovovými nožičkami – zmení, je „ako spýtať sa človeka, ktorý práve pripojil koleso na volský povoz, či si vie predstaviť automobil“. Napriek tomu v hrubých rysoch predvída, že telekomunikácia a prenos dát zásadne zmenia spôsob, akým fungujeme a komunikujeme. Opakovane zdôrazňuje hlavnú vec, a síce ako zásadne tranzistor zefektívňuje predchádzajúcu používanú technológiu, elektrónku. S miniatúrnym tranzistorom je možné zrazu robiť techniku oveľa menšou, lacnejšou, dostupnejšou.


To je presne podstatou exponenciálnej ekonomiky alebo jednoduchšie exonomiky. Tá sa opiera v prvom rade o Moorov zákon: ten hovorí, že počet tranzistorov v hustom integrovanom obvode sa každé dva roky zdvojnásobí. Zákon sformuloval Gordon Moore, zakladateľ spoločnosti Intel, pred vyše polstoročím. A dáta mu stále dávajú za pravdu.


Podobnou rýchlosťou rastú aj pixely v digitálnych kamerách či klesá cena za ukladanie dát. Prvý disk s objemom jedného gigabajtu predstavila IBM v roku 1980. Vážil štvrť tony, bol veľký ako chladnička a stál 40-tisíc dolárov. Dnes stojí gigabajt úložného priestoru pár centov, cloudové úložiská takýto priestor ponúkajú novým klientom zadarmo.


Zdroj: Richard Kiss

Indický šach


Pre predstavu, čo exponenciálny rast znamená, stačí pripomenúť starú indickú bájku o chudobnom šachistovi. Ten porazil v šachu bohatého vezíra a ako odmenu si vypýtal ryžu. Na prvé políčko šachovnice mal vezír položiť jedno zrnko ryže, na druhé dve, na tretie štyri a tak ďalej, stále mal zdvojnásobovať počet zrniek a výsledný objem darovať chudákovi. Vezír sa potešil, ako lacno obíde, lenže dobehla ho práve exponencialita. Na 64. políčku by muselo byť zhruba 210 miliárd ton ryže, ktorá by dokázala pokryť Indiu meter hrubou vrstvou. Len na jej vypestovanie by bolo potrebné celý povrch Zeme vrátane oceánov premeniť na ryžové polia. Dvakrát.