Začiatkom marca tohto roka zasiahla prírodné liečebné kúpele panika, a to na strane klientov i zamestnancov. Vláda im oznámila zatváranie prevádzok. A dnes, viac ako päť mesiacov po začiatku pandémie, sú stále v zlej situácii. Ich jedinou záchranou môžu byť samoplatcovia.

Lekári kúpele nepredpisujú

V období núdzového stavu sa v zdravotníctve odkladali zdravotné úkony, ktoré nemali charakter urgentnej starostlivosti. „Ambulantní lekári prestali vypisovať návrhy na kúpeľnú starostlivosť a tento stav vlastne pretrváva dodnes. Nových návrhov na kúpeľnú liečbu je v porovnaní s predchádzajúcim rokom stále málo,“ hovorí pre TREND predsedníčka Asociácie slovenských kúpeľov (ASK) a viceprezidentka Európskeho zväzu kúpeľov Janka Zálešáková.

Počas pandémie takto vznikla diskriminácia medzi pacientmi, ktorým hradila pobyt zdravotná poisťovňa, a tými, ktorí si chceli zaplatiť sami. A to sa s odstupom pár mesiacov prejaví naplno aj v štatistikách návštevnosti.

Staršie analytické dáta ukazujú, že počet ľudí liečených v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti každoročne rastie. Je to najmä zásluhou tuzemských pacientov, ktorí si pobyt platia sami. Potvrdzujú to aj štatistiky Národného centra zdravotnej starostlivosti spred dvoch rokov, aktuálnejšie nie sú známe. V roku 2018 ukončilo liečebný pobyt v zariadeniach kúpeľnej starostlivosti vyše 179-tisíc pacientov, čo bol medziročný nárast takmer o sedem percent.

Z toho bolo takmer 146-tisíc občanov Slovenska (81 percent) a 33,3-tisíc cudzincov (19 percent). Priemerná dĺžka pobytu bola 12,8 dňa. Dospelí Slováci najčastejšie podstúpili kúpeľnú liečbu pre choroby pohybového ústrojenstva, deti boli v kúpeľoch najmä pre netuberkulózne choroby dýchacích ciest.

V Česku pomohli voucherom pre všetkých

Zahraniční klienti v slovenských kúpeľoch v súčasnosti veľmi nie sú. Dokonca ani Česi, hoci tí v uplynulých rokoch tvorili viac ako 40 percent zahraničnej klientely. Podľa J. Zálešákovej však nechýbajú z obavy cestovať na Slovensko, ale preto, že česká vláda ešte v júni schválila na podporu liečebných kúpeľov špeciálny voucher s označením Covid – Lázně v sume štyritisíc českých korún (150 eur) pre každého občana Česka s platnosťou do konca roka.

Voucher môžu využiť žiadatelia od 18 rokov, ktorí idú do liečebných kúpeľov na pobyt v trvaní najmenej šiestich prenocovaní. Zhruba 44 percent klientely v českých kúpeľoch zvyčajne pripadá na zahraničných návštevníkov, a česká vláda sa rozhodla tento výpadok cielene nahradiť. Zároveň chce naučiť svojich občanov chodiť do kúpeľov častejšie, a to nielen v hlavnej sezóne. K 17. júlu bolo v Česku stiahnutých vyše 100-tisíc kúpeľných voucherov.

Poukazy už narážajú na kapacity, záujem o ne je enormný aj vďaka jednoduchosti získania vouchera. Cez web možno jednoducho získať kód, s ktorým sa dá zarezervovať konkrétny pobyt so zľavou.

Takáto podpora by sa zišla aj na Slovensku, vláda však problému nevenuje pozornosť. Pacientov poisťovní je teraz v slovenských kúpeľoch približne o 40 percent menej ako po uplynulé roky a je zrejmé, že v nasledujúcich mesiacoch budú ubúdať pre nedostatok nových kúpeľných návrhov. Rezervácie samoplatcov sa rozbiehajú pomaly, pričom stále cítiť obavy z pretrvávajúcej prítomnosti koronavírusu.

Straty sa nepodarí pokryť

Finančne postihnuté sú podľa Zálešákovej všetky kúpeľné spoločnosti na Slovensku. Tie, do ktorých prichádzali najmä klienti poisťovní, trpia nízkym počtom schválených návrhov. Veľké kúpele zasa nedostatkom zahraničných pacientov.

Miliónové straty v kúpeľoch sa bez pomoci štátu nebudú dať pokryť. Ich manažéri už uvažujú o prepúšťaní, hoci po minulé roky v letnom období prijímali množstvo sezónnych zamestnancov. „Pracovná sila je v kúpeľoch pomerne drahá, pre vysoký počet zdravotníckych pracovníkov, ktorých mzdy sú vyššie, a takisto pre príplatky za soboty, nedele, sviatky a prácu v noci,“ objasňuje predsedníčka ASK.

Mnohé kúpeľné podniky pre nedostatok klientov stále nie sú otvorené, prípadne nemajú v plnej prevádzke všetky liečebné domy. „Nevieme ani odhadnúť, ako to bude v ďalších mesiacoch. Rezervácie na jeseň sú pre obavy klientov z možnej druhej vlny a následných opatrení len sporadické,“ dodáva Janka Zálešáková.