Ako ste sa dostali k tomuto nevšednému prepojeniu medicíny a technológií?
Zoznámil nás náš spoločný priateľ Jakub Remiar, keď na Filozofickej fakulte UK robil psychologický výskum pomocou virtuálnej reality (VR). Keď som si v roku 2014 vyskúšal Milošovu aplikáciu na meranie strachu z výšok cez Oculus Rift, uvedomil som si, že by bolo super, keby sme spolupracovali, lebo veľa predmetov, čo sa na škole učíme, sú veľmi abstraktné veci. Kniha vyžaduje veľkú predstavivosť človeka a virtuálna realita ako nové médium má potenciál ju v tomto perfektne dopĺňať. Po škole na internáte sme začali najprv ako hobby vytvárať VR podobu ľudského tela. Skúsili sme s tým ísť na ŠVOČ (študentská vedecko-odborná činnosť), kde to malo úspech nielen u študentov, ale aj u vyučujúcich lekárov. Uvedomili sme si, že na ďalšiu činnosť potrebujeme lepšiu výbavu, a teda musíme požiadať o granty. Ale tie často nemôžu žiadať fyzické osoby, tak sme založili občianske združenie. Vtedy nás podporili Eset, Samsung, Svet Zdravia, Nadácia Tatra banky, Tax-Audit, LLarik a iné firmy a odprezentovali sme aplikáciu na lekárskej konferencii. Ďalším krokom bolo rozšírenie nášho tímu a na to sme už potrebovali investora.
V čom je to odlišné od iných start-upov?
Pomerne rýchlo sa nám podarilo získať strategického investora – Svet Zdravia. No nezískali sme len finančnú investíciu. Napríklad sme mohli od ich lekárov získavať CT a MRI skeny, ktoré používame na spresňovanie našich VR modelov. Stačí zdvihnúť telefón a poprosiť ich špecialistu, aby nám poslal lebku v milimetrových rezoch, a máme ju. Čo je obrovský benefit. Taktiež je skvelé, že nám zabezpečujú celý back office, takže nie sme zaťažení administratívnymi povinnosťami a naplno sa venujeme vývoju. Pre nás študentov je to naozaj obrovská pomoc.
Zatiaľ je vaša aplikácia na štúdium. Bude neskôr možné používať ju aj na diagnostiku pre každého pacienta zvlášť?
Je to naša dlhodobejšia vízia. Aby nebola len o modeloch, ale napríklad rádiológ si do aplikácie stiahne reálne CT/MRI skeny pacienta a pozrie si ich vo VR. A hodí sa to aj pre študentov, aby si vedeli porovnať rozdielnosti medzi anatomickými modelmi a skenmi reálnych pacientov z praxe.
Tomáš Brngál Zdroj: Martina Brunovská
Je pre študenta medicíny lepšie začať s headsetom alebo v pitevni?
Kontakt s fyzickým telom je nevyhnutný. Ale preparácia tela je časovo náročná a preparované štruktúry sa už často nedajú vrátiť späť. No ak sa predtým pripraví na pitvu napríklad vo virtuálnej realite, vie oveľa presnejšie, kde aký nerv alebo cieva prechádza, rýchlo a jednoducho si prezrie všetky ostatné štruktúry tela. Myslím si, že o pár rokov bude VR taká vyspelá, že v nej bude zakomponovaná okrem iného aj pružnosť a ďalšie biofyzikálne vlastnosti jednotlivých štruktúr. Je to len vec výpočtovej sily a šikovných programátorov.
Bude sa dať urobiť simulovaná operácia najprv vo VR a až potom na človeku?
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?