Ponúka na predaj aj veľkoformátové vína (šesťlitrové Imperiály), ktorých cena je päťciferná. Fľašu tak môže v podstate vymeniť za menšie osobné auto. Podľa Ladislava Muzikářa, majiteľa vinotéky Schmidt&Co, investor do vína by mal mať tento mok aj rád. Ak už pre nič iné, keby zainvestoval zle, môže svoju investíciu aspoň s priateľmi vypiť.
Do akých vín investovať?
Najlepšie predpoklady na dlhodobé skladovanie majú kvalitné červené vína, ktoré sa dajú skladovať aj 15 až 60 rokov. Potom ešte šampanské zo Champagne. Biele vína majú všeobecne životnosť tri až päť rokov, aj keď sa nájdu výnimky.
Konkrétnejšie?
V podstate blue chipsmi, akýmisi tutovkami vo vínnom svete, sú najluxusnejšie značky a najlepšie ročníky. Takmer všetky vína z takzvanej Premier Grand Cru triedy a tiež 2.e až 5.e Grand Cru sú investične zaujímavé v rámci nákupov En Primeur. Ide o akési prvé, „prednostné“ stanovenie ceny pred oficiálnym uvedením daného vína na trh, ku ktorému prichádza o dva roky neskôr. Odmenou za nákup v En Primeur, keď v podstate odberateľ dané víno dva roky sám dotuje, býva nárast ceny po uvedení vína. Napríklad nákup v En Primeur bol za 50 eur a po uvedení na trh sa bude fľaša predávať za 56 až 58 eur.
Čo rozhodne, či cena narastie?
Medzi En Primeur a uvedením na trh sa robia ochutnávky a víno sa hodnotí. Vierohodný rating vín udeľuje zhruba 15 ľudí a spoločností. Najznámejšími sú Robert Parker, James Suckling, časopisy ako Wine Spectator, Gourmet, Taliani majú Gambero Rosso. Hodnotí sa od nula po sto a ak niektoré víno získa od Roberta Parkera najvyšší rating 100, jeho cena po uvedení na trh narastie niekoľkonásobne oproti cene v En Primeur. Napríklad 100-bodový Cheval Blanc sa v súčasnosti predáva za tisíc eur. Ak by dostal rating „len“ 93, fľaša by vyšla na 300 eur.
Zrejme sa môže stať, že cena po uvedení na trh aj klesne.
Už sa aj stalo, že cena v En Primeur bola 50 eur a po uvedení tiež 50 alebo aj 48 eur. Pritom investor mal s tým vínom už dva roky výdavky. Platilo to napríklad pre ročník 2007 v Bordeaux, ale aj 1992 či 1993. Historicky skvelým ročníkom v Bordeaux bol 1982, ale aj ročníky 1986 či 1989 boli veľmi dobré. Väčšinou pri vínach z Bordeaux bývajú tri roky v dekáde výnimočné. Ale úspešných ročníkov pribúda. Pripisujem to neustálym investíciám do výroby, terroiru (z francúzštiny pôda, zem), ale určite aj marketingu. Christian Moueix, jeden z kľúčových hráčov v Bordeaux, označil v časopise Wine Spectator ročníky 1982 a 2009 za najlepšie v rámci štyroch dekád.
Kde hľadať investičné víno?
Francúzske vína z oblasti Bordeaux je dobré nakupovať od dovozcu či vo vinotéke, ktorá je priamo napojená na takzvaného negocianta. Ide o obchodníka, ktorý má každoročne od jednotlivých Chateau pridelené alokácie, teda určitý počet fliaš k nákupu. V prípade Champagne alebo talianskych vín je vhodnou adresou oficiálny importér pre danú krajinu.
Ako sa za posledné roky zmenili ceny vín?
V roku 1989 či 1990 sa fľaša Chateau Angelus v En Primeur predávala v prepočte za 15 eur. Rovnaká značka v En Primeur ročníka 2009 sa predávala už za vyše 220 eur. Sčasti ten nárast súvisí s vývojom nákladov, ale je za tým aj zvyšujúci sa dopyt a rastúci záujem o víno ako investíciu. Zhodnotenie investície priemerne o vyše 10 percent ročne tam je.
Ide však skôr o rizikovejšiu investíciu...
Určité vína je, naopak, veľmi jednoduché predať. Ak sa spojím s renomovaným aukčným domom v zahraničí a ponúknem im vína Chateau Lafite Rothschild, Chateau Mouton Rothschild, Chateau Latour či Chateau Haut Brion alebo vína od Angela Gaju a mám ich dokonca v originálnych škatuliach a z dobrého ročníka, tak nemám problém ich predať so ziskom. Je trochu otázka s akým, lebo budem platiť aj náklady spojené s aukciou. No do niekoľkých mesiacov sa dajú predať tisícky luxusných fliaš. Ide však skutočne o dlhodobú investíciu, aj 20-ročnú.
Foto - Maňo Štrauch
Článok vyšiel v špeciáli TREND+ privátne bankovníctvo v aktuálnom vydaní TRENDU 10/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
