Takými môžu byť napríklad vína z autochtónnych (pôvodných) odrôd. Slovensko také nemá, ale čo sa týka originality, tiež má vinárskemu svetu čo ponúknuť. Tzv. novošľachtence, ako sa hovorí odrodám, ktoré sú výsledkom dlhoročnej práce kolektívu Výskumného ústavu vinohradníckeho a vinárskeho v Bratislave pod vedením Doroty Pospíšilovej.
Vyšľachtili ich pred desiatkami rokov a medzičasom sa dočkali uznania aj v podobe oficiálnej registrácie. Ale aj medzinárodných úspechov, kde najmä biele vína z odrody Devín zbierajú úspechy na domácich a medzinárodných súťažiach a degustáciách.
Kabernety na slovenský spôsob
Novošľachtencom, ale z modrých odrôd, bola venovaná ďalšia degustácia týždenníka TREND a Asociácie somelierov Slovenska, ktorá sa tentoraz konala vo vínotéke Fundus Regius vo Vajnoroch. Nové modré odrody sú zatiaľ možno menej etablované ako biely Devín, ale ich popularita, najmä vín z odrody Dunaj, stále rastie. Dunaj bol aj najčastejšie zastúpenou odrodou medzi 21 vzorkami, ktoré vinárstva do degustácie poslali. Okrem neho chutnali somelieri vína z odrôd Váh, Hron, Torysa, Rimava, Nitria a Rosa.
Vyšľachtením nových odrôd chceli šľachtitelia pred rokmi rozšíriť chuťovú pestrosť vín na Slovensku, obohatiť sortiment o odrody s lepšími pestovateľskými vlastnosťami a odolnosťou voči chorobám. Pri modrých odrodách ide o odrody tzv. kabernetového typu. Cabernet Sauvignon má občas problém dozrieť do optimálnej zrelosti aj vo Francúzsku, nieto na Slovensku. Novo vyšľachtené odrody však mávajú dosť cukru aj pri menšej intenzite slnečného svitu.
Zdroj: Milan David
Čo pri nich určite napadne aj každému laikovi, je, prečo majú názvy riek (okrem odrody Rosa a v degustácii nebola zastúpená Rudava). Dorota Pospíšilová to v jednom rozhovore pred časom vysvetlila – chcela, aby odrody niesli punc pôvodnosti, a za najpôvodnejšie na Slovensku považuje Devín nad Dunajom a tiež ďalšie slovenské rieky. Podľa nej názvy vyjadrujú aj jej vzťah ku krajine, kde žije a pracuje.
Vznik novej odrody je proces, ktorý trvá desiatky rokov. Od kríženia, cez overovanie v klonových výsadbách a medzistaničných skúškach až po oficiálnu registráciu. Nové slovenské odrody vo výrobných podmienkach sa overovali v Strekove, vo Svodíne a v Mužli. O náročnosti celého procesu svedčí aj to, že odrody zapísané do listiny registrovaných odrôd v roku 2011 boli vytvorené v rokoch 1970 až 1976. Odrody boli prihlásené do skúšok v roku 2004. Obdobie určené na skúšanie odrody je minimálne tri roky plodnosti kra. Ten rodí najskôr po troch rokoch, a tak minimálne obdobie trvania skúšok je šesť rokov.
Úspech malých vinárstiev
Z hodnotených vín sa nakoniec najviac podľa pridelených bodov páčila Torysa z malého modranského vinárstva Víno Kmeťo pred „Hromom“, ako nazvali svoje víno z odrody Hron Fedor Malík & syn. Toto víno sa najčastejšie objavovalo aj medzi vínami, ktoré zaujali prítomných somelierov.
Zdroj: Milan David
Celkovo sa tentoraz presadili malé rodinné vinárstva. Podľa someliera spoločnosti Corner & Co. Rasťa Šutáka je to výsledok toho, že vinárstva s malou produkciou kladú väčší dôraz na prácu vo vinohrade a nie na najmodernejšie technologické výdobytky. To je presne to, čo novošľachtence potrebujú, aby z nich vznikli zaujímavé vína.
A čo by mal konzument od modrých slovenských novošľachtencov očakávať? Podľa prezidentky Asociácie somelierov Slovenska Beáty Vlnkovej prejavy severného vinohradníckeho pásma, to znamená kyselinky, triesloviny, teda to, čo im dáva stabilitu. K tomu, samozrejme, jedinečnosť, aby konzument, ktorý si ich kúpi, zažil moment prekvapenia a nechutili ako vína od hocikadiaľ. Nemali by byť veľmi barikované, nemal by v nich byť cítiť vysoký zvyškový cukor.
Z čoho vznikli novošľachtence
Devín. Vznikol krížením Tramínu a Veltlínskeho červeno-bieleho. Je prvým novošľachtencom, ktorý môže niesť prívlastok slovenský, zaregistrovaný bol v roku 1997.
Dunaj. Kríženec Oporta a Muscatu Bouchet, ktoré potom boli krížené so Svätovavrineckým. Bol zaregistrovaný v roku 1997.
Nitria. Kríženec odrôd Abouriou noir a Castets, zaregistrovaný v roku 2011.
Hron. Vznikol krížením odrôd Castets a Abouriou noir, zaregistrovaný v roku 2011.
Rimava. Vznikla tiež krížením francúzskych odrôd Castets a Abouriou noir, zaregistrovaná v roku 2011.
Torysa. Je krížencom odrody Castets s typom I-35-9, ktorý vznikol krížením troch odrôd Tenturier, Aleatico a Puchljakovskij.
Rudava. Je tiež krížencom odrody Castets s typom I-35-9.
Daň za úspech
Nie všetkým vínam, ktoré sa degustovali, sa to podarilo. Prítomní degustátori sa zhodli, že to môže byť daň za úspech nových odrôd u spotrebiteľov. Vína z novošľachtencov sa stali veľmi populárne a dopyt často prevyšuje ponuku.
Podľa Slavomíry Raškovič z reštaurácie Gašperov Mlyn v Batizovciach sa ich hostia, ak si majú vybrať slovenské víno k jedlu, pýtajú práve na vína z nových slovenských odrôd. Aj David Winter z distribučnej spoločnosti Wine Expert potvrdzuje, že o tieto vína je veľký záujem, čoho dôkazom je aj nárast ich cien v posledných rokoch.
Toto všetko vedie k tomu, že aj ich produkcia rastie – a niekedy na úkor kvality. „Mediálne sú veľmi preferované, dopyt po nich rastie a potom sa z malej plochy vyrobí veľa vína. Dôsledok je, že vína bývajú ploché a bez štruktúry,“ vysvetľuje R. Šuták.
Degustácia ukázala, že vína z novošľachtencov stále prekvapujú – v dobrom aj v tom horšom, že sa na ich vyrovnanú kvalitu ešte nedá úplne spoľahnúť. Ich kúpa je pre fajnšmekrov stále trošku vabank. Jednoducho – netreba ich preceňovať ani podceňovať.
Odporúčania somelierov
Slavomíra Raškovič (Gašperov Mlyn):
Oslovilo ma víno od Igora Blaha Nitria z roku 2012. V nástupe ma potešili rastlinné i animálne arómy, ktoré sa krásne otvárali do tónov tmavého ovocia. V chuti na mňa zapôsobila jeho zaoblenosť, krásna rovnováha dynamickej kyseliny a jemných tanínov. Zapáčil sa mi aj Hron od Fedora Malíka & syna z ročníka 2014. Nájdeme v ňom intenzívne arómy červeného drobného ovocia, ba až zreteľnú cukríkovú vôňu. Očaril ma aj Dunaj 2014 od Vins Winery a Dunaj 2013 z vinárstva Frtus, kde sa ukázali aj pekne integrované arómy z vyzrievania v sude.
Róbert Páleník (MonVin): Mňa prekvapilo umiestnenie vín z ročníka 2014, ktoré sa obe umiestnili v prvej šestke degustovaných vín. Viem dobre, aký to bol ťažký ročník z hľadiska technologického spracovania hrozna. Okrem spomínaných vín Fedor Malík & syn – Hrom 2014 a Vins Winery – Dunaj 2014 ma svojou kvalitou potešili vína od spoločnosti Nichta – Dunaj 2013 a víno Frtus Winery – Dunaj 2013.
Rastislav Šuták (Corner & Co.): V mnohých prípadoch som mal v kalichu ťažké, prezreté a prebarikované vína. Dokonca aj v mladšom veku s prejavom predčasného starnutia. Mňa osobne až na dve–tri vína „nemastný– –neslaný“ Dunaj neprekvapil. Vína z rodiny Castets mi pripadajú v tomto smere vhodnejšie. Najviac ma zaujala vyzretá Rimava od Igora Blaha 2009 v klasickom, takmer rhônskom strihu –nenápadná ale rafinovaná. Navyše s terciárnym prejavom. Potom Fedor Malík & syn Hrom 2014 – živé, rozkošné s vnútornou energiou a potenciálom a tiež Nitria 2013, Žitavské vinice – moderné, termické, kávovo čokoládové, kompaktné víno.
Beáta Vlnková (prezidentka ASSR): Najviac ma zaujal Dunaj 2015 z vinárstva Žitavské vinice. Vinárstvo sídli v Úľanoch nad Žitavou, hrozno je z vinohradov z obce Černík. Ročne vyrobia okolo 15-tisíc fliaš. Víno dorábajú ručne, naozaj len z vlastného hrozna. Intenzívna rubínová farba, prevládajú primárne arómy – čerstvá višňová šťava a červené ringloty. Opulentné šťavnaté víno, vyzrievaním sa zaokrúhli a zdokonalí.
Denisa Tarinová (Chateau-Vin): Vína z ročníka 2015 boli pre mňa veľmi ťažké až prezreté. Nie vždy je dôležitá cukornatosť hrozna, dôležitejšia je fenologická zrelosť. Vínam chýbala kyselinka, jemnosť a elegancia. Naopak, prekvapili ma staršie ročníky. Top bol pre mňa živý a temperamentný Hrom od Fedora Malíka & syna z ročníka 2014 a moderná, avšak harmonická Nitria 2013 zo Žitavských viníc.
Výsledky degustácie
1. Víno Kmeťo – Torysa, Modra, 2013 – 85,4 b.
2. Fedor Malík & syn – Hrom, Modra, Téglik, 2014 – 85,0 b.
3. Frtus Winery – Dunaj, Čajkov, 2013 – 84,6 b.
4.-5. Žitavské vinice – Dunaj, Černík, 2015 – 84,2 b.
4.-5. Nichta – Dunaj, Čajkov, 2013 (14%) – 84,2 b.
6.-8. Vins Winery – Dunaj, 2014 – 84,0 b.
6.-8. Igor Blaho – Nitria, Zeleneč, 2012 – 84,0 b.
6.-8. Igor Blaho – Dunaj, Zeleneč, 2011 – 84,0 b.
9. Berta – Dunaj, Strekov, 2015 – 83,6 b.
10-11. Vinkova – Dunaj, Báb, 2015 – 83,4 b.
10.-11. Pavelka – Dunaj, Pezinok, Holopereg, 2015 – 83,4 b.
12. Igor Blaho – N-Rimava, Zeleneč, 2009 – 83,2 b.
13. Žitavské vinice – Nitria, Černík, 2013 – 83,0 b.
14. Víno Kmeťo – Hron, Modra, 2013 – 82,2 b.
15. Vínne Pivnice Svätý Jur – Dunaj, Višťuk, 2015 – 81,4 b.
