Vinice sa nachádzajú na mnohých z nich – na niektorých len na pár tisíc štvorcových metroch ako na ostrovčekoch Ponza alebo Procida, inde sú významnou súčasťou miestneho hospodárstva – napríklad na Elbe alebo Pantellerii južne od Sicílie. Pestovanie viniča má pritom aj na talianskych ostrovoch stáročnú tradíciu. Tým, že sú trochu izolovanejšie, udržali si tu vlastné odrody viniča, ktoré sú pevne späté s charakterom ostrovných vín. To platí napríklad o odrode Moscato na Pantellerii, Aleatico na Elbe, Malvasii na Lipari alebo Saline, odrode Ansonica na ostrovčeku Giglio, Greco na Capri alebo o odrodách Biancolella a Piedirosso na Ischii.
Pestovanie viniča na malých ostrovoch však znamená vinohradníctvo v extrémnych podmienkach. Niektoré z nich, napríklad Pantelleria alebo Salina, nemajú zdroje sladkej vody a musia ju sem dovážať loďami. Úrodnej pôdy je málo, preto niekde zakladali viniče na kamenných terasách, kde sa na hektár mohlo osadiť viac koreňov. Hrozno často dlhšie sušia pod holým nebom, pokiaľ sa nedosiahne vysoká koncentrácia cukru v bobuliach, a potom ich spracúvajú na slamové vína. Vinárstvo na ostrovoch je považované za tvrdú a namáhavú prácu a vinári tvrdia, že naň treba veľa entuziazmu.
Napríklad na Ischii, ktorá je známa najmä svojimi bahennými kúpeľmi, sa hrozno pestuje na miestach, kde sa vinič nedá obrábať klasickým spôsobom. Už starí Rimania nazývali Ischiu názvom, ktorý znamenal v preklade Krajina hrozna. Známe je biele víno, veľmi oceňované je napríklad Biancolella Frassitelli .
Aj na jednom z najznámejších talianskych prázdninových ostrovoch, na Capri má pestovanie viniča a výroba hrozna dlhú tradíciu, ešte z byzantských čias. Medzi dvoma svetovými vojnami sa miestne biele vína z odrôd Aglianico, Biancolella, Fiano a Greco exportovali až do Ameriky. Červené víno – Capri Rosso, ktoré je intenzívnej rubínovej farby, sa robí z odrody Piedirosso. Vína z Capri sú pomerne drahé, čo miestni vinári odôvodňujú tým, že hrozno sa pestuje len malom množstve a práca vo vinohradoch na extrémne strmých svahoch je mimoriadne náročná.
Vinárstvo sa rozvíja aj na tých ostrovoch, kde pred desiatkami rokov upadlo do zabudnutia – napríklad na ostrove Lipari, ktorý je najväčší z Eolských ostrovov severne od Sicílie. Od roku 2007 sú vinice znovu na celom ostrove. Momentálne sa tu dorábajú dve vyhľadávané vína – biele Bianco Pomice a červené Nero.
Ostrovné vinárstvo v UNESCO
Zdroj: Donnafugata
Najznámejšie ostrovné víno pochádza z ostrovčeka Pantelleria južne od Sicílie. Tento patrí geologicky dokonca už k Afrike a leží bližšie k Tunisku ako k Sicílii. Je charakteristický pôdou sopečného pôvodu a tým, že tu takmer stále intenzívne fúka. Dokonca tak, že stromy a kríky len zriedkavo dorastajú viac ako do jedného metra výšky, potom začínajú rásť horizontálne. Ťažké podmienky, v akých tu vinárstvo existuje, ocenilo aj UNESCO a v roku 2014 ho zaradilo do svojho kultúrneho a prírodného svetového dedičstva ako „heroický príklad vinohradníctva“. Vietor dal názov aj najznámejšiemu vínu z tohto ostrova, Ben Ryé (znamená to dieťa vetra) z vinárstva Donnafugata. Je to passito, teda prírodne sladké, v tomto prípade slamové víno z odrody Moscato, ktorú tu nazývajú Zibbibo. Až 95 percent z 1 200 ha vinohradov ostrova je osadených touto odrodou. Po zbere sa bobule nechajú najprv sušiť tri týždne na slnku a až potom sa spracúvajú. Výsledkom je husté sladké víno s chuťou po sušených figách, datliach a marhuliach.
