Severovietnamský Hanoj má za sebou úctyhodné príbehy. Patrí k najhistorickejším mestám tejto ázijskej krajiny a dnes svieti na mape ako hlavné mesto zjednoteného Vietnamu. Odveká rivalita s juhovietnamským Saigonom, dnes Hočiminovým Mestom, ho prinútila modernizovať, no aj napriek tomu v ňom bije starobylé srdce vtesnané do úzkych uličiek, trhovísk a starých chrámov.
Symbolom dnešného mesta je „strýko“ Ho Či Min, azda najzobrazovanejší muž celého Vietnamu. Jeho hviezda vyšla práve tu v Hanoji, a preto si ho mnohí držia v posvätnej úcte, hoci jeho osoba má potenciál rozdúchavať vášne. Domáci ho však vidia ako človeka, ktorý ich zbavil kolonizačných okovov a stal sa prvým vietnamským prezidentom. Viaceré miesta dnešného Hanoja sú presiaknuté jeho odkazom a často sú to miesta, kam smerujú prvé kroky návštevníkov.
Prehliadka starého mesta je možná aj na rikši Zdroj: Tomáš Kubuš
Ak je Ho Či Min symbolom, jeho srdcom je slávne mauzóleum vyrastajúce z námestia Ba Dinh. Kto sa chce len poprechádzať námestím, ten nemá žiadne obmedzenia, no kto sa rozhodne nazrieť do mauzólea a pozrieť sa do balzamovanej tváre niekdajšieho vodcu, musí podstúpiť prísne opatrenia.
„Fotoaparáty odovzdáte tu, batohy sem a idete za sebou v zástupe bez zastavenia. Prídete dovnútra, nezastavujete sa, spravíte okruh a idete von. Jasné?“ znejú tvrdé pokyny miestneho strážnika.
Ho Či Min nikdy nechcel okázalé mauzóleum, ale komunistická strana to videla inak a postavila mu ho, aby si ho tu mohli každý rok pripomínať. Mnoho domácich prichádza k mauzóleu, fotia sa, pozerajú naň, čítajú si príbehy o človeku, ktorý zmenil Vietnam, a napokon sa mu poklonia. „Nie vždy je mauzóleum otvorené, pretože každý rok vezmú Ho Či Minovo telo do Moskvy, aby ho opravili. Za tie roky sa začalo rozpadať,“ povie Phuc s úškrnom v tvári.
Vodca Ho Či Min býval v maličkom dome za jazerom Zdroj: Tomáš Kubuš
Francúzska Indočína
Námestie Ba Dinh neústi len k mauzóleu, ale dá sa odtiaľto vojsť do príjemného, pokojného areálu. Tomu kraľuje nádherná koloniálna stavba Guvernérovho domu, ktorý prezývali aj Prezidentský palác. Je natretý prenikavo žltou farbou ako veľa francúzskych stavieb a spoza jeho múrov sa rozhodovalo o osudoch Francúzskej Indočíny.
Keď sa k moci dostal Ho Či Min, odmietol v ňom žiť, pretože mu palác pripomínal minulosť, ktorú by najradšej vymazal, a svoje útočisko našiel vo svojom skromnom príbytku na brehu umelého jazierka. Celý areál pôsobí ako pútnické miesto, kam prichádzajú školáci v uniformách, rodiny s deťmi, dôchodcovia, turisti a azda každý, kto sa zatúla do Hanoja.
Pod strechou odpočíva trojica Ho Či Minových áut, medzi ktorými nechýba ani historický Peugeot 404. „Francúzov nemohol ani cítiť, ale Peugeot si obľúbil,“ opäť podpichne Phuc. Za jazerom sa dnes nachádza tradičný príbytok z dreva. To bolo miesto, kde „strýko“ prežil niekoľko rokov. Žiadny luxus, nič, čo by prezrádzalo jeho status okrem toho, že kuchyňa bola napojená na protiraketový kryt.
Okrem motocyklov domáci milujú bicykle Zdroj: Tomáš Kubuš
Tam, kde horia vonné tyčinky
Hanoj však našťastie nie je len o spomínaní na komunistické postavy a hoci to na mnohých miestach skutočne vyzerá, akoby sa tu zastavil čas – ten sa tu zastavil v rôznych storočiach. Na západe mesta sa každé ráno z chrámov dvíhajú ťažké vône vonných tyčiniek a mesto tu dostáva úplne iný nádych.
Pod kamennou bránou sedí chlap čítajúci noviny a niekoľko mužov šliapajúcich na rikšiach sa tu otáča, aby sa opäť stratili v uliciach mesta. Tu za bránou sa odrazu otvorí pohľad na chrám Quan Tanh, kde prebýva duch severného boha menom Tran Vo.
Pri pagode sú aj staré kamenné kiosky Zdroj: Tomáš Kubuš
Kvôli komunistickému zriadeniu je papierovo vo Vietname viac než 80 percent obyvateľov bez vyznania, no na týchto miestach cítiť, že budhistické dedičstvo sa nedá len tak ľahko stratiť. V chráme upútajú atypické zvony pripomínajúce kovové dosky a zbrane patriace bohovi.
Vietnamci rozlišujú medzi chrámami a pagodami. Kým v chráme sa uctievajú rôzne sily, božstvá, hrdinovia, pagoda je miestom pre tradičnú modlitbu.
Druhá miestnosť patrí spomenutému bohovi Tran Vo. Najmä tu v Hanoji si ho držia v nesmiernej úcte, pretože mesto leží práve na severe, ktorý on chráni. Miestne ženy sem prichádzajú a na obetnú misku mu položia kyticu kvetov, mango, balík ryže, na tanierik vysypú niekoľko bankoviek a napokon pri modlitbe zaplaví miestnosť jemný dym vonných tyčiniek.
Väzenie Hanoi Hilton Zdroj: Tomáš Kubuš
Ako si nakloniť karmu
Pár stoviek metrov za chrámom prechádza cesta pomedzi dve jazerá. Tým menším je jazero Truc Bach, ktoré dôverne pozná americký senátor John McCain, pretože práve sem dopadol po svojom zostrelení. Záhradník polieva okolité stromy a história akoby sa odtiaľto už vytratila.
Tú však cítiť v tieni rozprávkovej pagody Tran Quoc. Leží na brehu jazera Ho Tay a jej niekoľkoposchodová strieška sa nádherne zrkadlí na hladine. Pagoda akoby ležala na malom ostrove a dá sa k nej vojsť len po kamennom moste, pri ktorom predávajú korytnačky.
„Stačí si jednu kúpiť, vypustiť ju do jazera a človek si nakloní karmu,“ lákajú na zvláštnu kúpu predavačky s tradičným zašpicateným klobúkom sediace na zemi. Pagoda Tran Quoc je najstaršou pagodou celého Hanoja a podľa starého príbehu ju založil už niekedy v 6. storočí Ly Nam De.
Socha Konfucia v Chráme literatúry Zdroj: Tomáš Kubuš
Nádvorie je plné ľudí a vnútri sa modlí niekoľko mníchov, zatiaľ čo zopár ľudí ukladá na misu miniatúrne zelené jablká. Neskôr si z nich berú a obetujú ich. Duchovný život Hanoja je nesmierne zaujímavý, no mesto má v zálohe ešte jedno slávne miesto ukrývajúce významné meno.
Chrám literatúry sa nachádza na prahu starého mesta v obklopení stromov. Ženy čupiac na zemi predávajú z váh exotické ovocie, muži zase jazmínový čaj a len turistický ruch napovie, že ide o neobyčajné miesto. Chrám literatúry patrí k najväčším pamiatkam Hanoja nielen kvôli chrámu, ale predovšetkým univerzite, ktorá tu stála od 11. storočia.
Celý areál vyžaruje symbiózu a pokoj typický pre budhistické miesta. Socha Konfucia vnútri chrámu dodnes budí rešpekt, a keď sa žiakom blížia skúšky, chrám sa zaplní ich modlitbami a prosbami, aby nad nimi držal Konfucius ochrannú ruku. Aj teraz sa sem prišla skupina študentov v talároch s diplomami v ruke poďakovať, že im pomohol spraviť skúšky.
Predavačka v uliciach Hanoja Zdroj: Tomáš Kubuš
Chaos starého mesta
Najlákavejšou časťou celého Hanoja je staré mesto rozlievajúce sa na brehoch posvätného jazera Hoan Kiem. Podľa legendy tu dodnes žije veľká stará korytnačka strážiaca slávny meč, ktorým cisár Le Loi porazil rozpínajúcu sa čínsku dynastiu Ming a oslobodil Vietnam.
V strede jazera sa vynára malinký ostrovček ozdobený chrámom a aj vďaka nemu získava Hoan Kiem rozprávkovú atmosféru. Cyklorikše okolo jazera vozia turistov aj domácich, no mnohí dajú prednosť prechádzke pod stromami. Človek je uprostred miliónového mesta, no má pocit, akoby kráčal prírodou.
Staré mesto je presne také, ako si ho človek vysníva. Jemne špinavé, ošarpané, chaotické, voňavé a plné ľudí, ktorí do seba zapadajú ako skladačky. Zážitok ocitnúť sa tu. Ulice križujú stovky bicyklov a medzi nimi sa prepletajú rikše, motorky a autá. Malé námestie pod honosnou francúzskou katedrálou Notre Dame ožilo a okolité kaviarničky sa zaplnili do posledného miesta. Mnohé dýchajú nostalgiou za starými časmi.
Katedrála a dobré jedlo
Notre Dame dýcha francúzskym šarmom Zdroj: Tomáš Kubuš
Notre Dame je azda najkrajšou kresťanskou stavbou celého Vietnamu, ale miestna klíma sa podpísala na jej fasáde. Vlhkosť ju premenila na jemne čiernu farbu a dostáva tak pravý koloniálny šmrnc. Spleť starého mesta okolo katedrály je aj dokonalým gastronomickým zážitkom, pretože sa varí buď priamo na ulici, alebo v jednom z desiatok podnikov.
Zdroj: Tomáš Kubuš
Výdatná polievka pho bo s ryžovými rezancami, mäsom a bylinkami sa odrazu stane najobľúbenejším jedlom na svete a sekundovať jej budú extrémne čerstvé jarné rolky alebo bun bo nam bo s jemnou chuťou ananásu. Ťahákom však zostane aj tradičná hanojská špecialita menom bun chá s rezancami, bylinkami a kúskami opečeného mäsa so sladkým nádychom exotiky.
Spomienky na vojnu
Zdroj: Tomáš Kubuš
Hoci sa vietnamská vojna skončila pred 40 rokmi, spomienky na ňu sú stále silné či už v bývalom severnom alebo južnom Vietname. Naproti Leninovmu námestiu v centre Hanoja stojí zaujímavá budova, ktorá sa venuje práve slávnej vojne.
Po Leninovi tu nezostalo len meno, ale skutočne tu dodnes stojí jeho socha na vysokom podstavci a pod ňou sa naháňajú deti s futbalovou loptou či sedia mladé páry. V celom Vietname je sedem vojnových múzeí, ale hanojské je najvýznamnejšie. Susedí s kamennou vežou ozdobenou vietnamskou vlajkou. Kedysi veža patrila k citadele, ale z tej tu ostali už len základy a brána. Je tu aj pomník o ukončení vojny. To Vietnamci vzali niekoľko rozbitých vozidiel, lietadiel a zbraní, všetko zliali dokopy a vytvorili originálne dielo.
Bábky na vode
Zdroj: Tomáš Kubuš
Bábkové divadlo v Hanoji? Vietnamci si ho však prispôsobili svojmu terénu, a tak sa celé odohráva na vode. Kto sa nechá nahovoriť, ten zažije unikátne predstavenie, keď sa bábky v podobe ľudí, drakov, byvolov, zvierat a rôznych mýtických bytostí púšťajú do rozpravy o vietnamských legendách a tradíciách. „Divadlo na vode vzniklo kvôli tomu, že ho začali hrať ľudia pracujúci na ryžových políčkach, aby si oddýchli od práce,“ prezradila nám študentka Chi.
Autor je spoulupracovník TRENDU
