Preto boli tohtoročné sviatky výnimočné. Nečakala ma kapustnica ani oplátky s medom. A hoci by som na Štedrý večer dala hocičo za medovníky a zemiakový šalát, stále to boli poriadne Vianoce. Iba trochu iné. A s inou rodinou.
Všetci mi hovorili, že najťažšie obdobie pre zahraničného študenta sú Vianoce. Niečo na tom bude. Neraz som myslela na to, ako doma všetci pečú, vešajú na balkón svetielka a na vchodové dvere veniec. Nebolo ľahké hovoriť s našimi a želať im šťastné a veselé, ale vidieť ich len cez Skype. No pravidlá sú pravidlá a tie moje hovoria, že domov sa vraciam až v máji. Tak mi nezostalo nič iné ako hodiť smútok za hlavu a užiť si dánske Vianoce. A tie sú teda niečo.
Na prvý pohľad sa môžu zdať veľmi podobné tým na Slovensku — odpílili sme si náš vlastný stromček, ozdobili ho a potom aj celý dom. Potom prišli na rad dánske vianočné tradície. Na Štedrý večer sa rodina stretla v obývačke a pozreli sme si vianočnú Disney show a poslednú epizódu z Vianočného kalendára, seriálu o vianočných elfoch. Potom sa podávala vianočná večera – kačka s karamelizovanými zemiakmi a pečené bravčové. K tomu omáčka, ku ktorej sa podľa tradície podávali čipsy. Ako dezert nasledovala risalamande, dánska obdoba mliečnej ryže sprevádzaná malou súťažou. Kto vo svojej miske nájde mandľu, vyhrá extra darček.
Dáni nemohli uveriť, že na Slovensku okolo stromčeka netancujeme
Na záver večera, ešte predtým, než sme sa pustili do otvárania darčekov, nastúpila najdôležitejšia tradícia. Bol čas na tancovanie okolo stromčeka. Dáni nemohli uveriť, že na Slovensku to nerobíme. A so zhrozením sa pýtali, či vôbec máme stromček a čo s ním potom robíme. Iba sa naň pozeráme? A tak sme sa pochytali za ruky a za spevu vianočných kolied sme sa krútili okolo stromčeka.
Neboli to pre mňa ani zďaleka typické Vianoce, ale napriek tomu, že mi rodina a priatelia veľmi chýbali, jedinečnú možnosť spoznať a byť súčasťou dánskych tradícii by som za nič nevymenila. Ani za oplátky s medom.
