Čo má spoločné malé a stredné podnikanie a recyklácia odpadu v domácnostiach? Tí, čo by ho mali podporovať, o tom vo väčšine prípadov iba hovoria. Ťažko sa hľadá slovenský politik, ktorý na scéne pôsobí dlhšie a ešte nikdy nepoužil okrídlené klišé o chrbtici ekonomiky. No ministrov a vysokých štátnych úradníkov, ktorí menším podnikateľom uľahčili život, je podstatne menej než tých, čo im ho skomplikovali. Ak sa takéto kroky vyskytnú v čase slabšej kondície ekonomiky, napríklad tento rok, spoločnosť to zabolí: bude menej práce.
Istota proti dohodám
Vlastne – je to tu. Už klesá motivácia pracovať a stúpa nezamestnanosť. Majitelia malých a stredných firiem povedali ľuďom, že im síce nejaké peniaze prihodia, no na výplate to neuvidia. Skôr naopak. Rozdiel zhltnú dane, odvody a systém ich výberu plus Sociálna poisťovňa. Ďalším tisíckam ľudí – tým, ktorí dosiaľ pracovali na dohodu – už firmy nedokážu dať prácu. Zmeny v pracovnej legislatíve totiž tento spôsob úpravy vzťahu medzi podnikom a pracovníkom prudko zdražili. S cieľom vybrať do štátnej pokladnice viac peňazí. Zdraženie sa už vopred ukázalo silnou ranou a čakať, že firmy iba preklopia doterajších živnostníkov a brigádnikov do zamestnaneckého pomeru, je naivné. Aj keď sa vláda hotuje pristrihnúť kreativitu aj finančným motivovaním inšpektorov.
Efekt tejto vládnej „istoty“ pre zamestnancov sa môže prejaviť aj kontraproduktívne. Z pohľadu firiem sa totiž môže stať, že mať časť pracovníkov ako zamestnancov riskantne zníži náklady a pružnosť podniku. A keďže bude odvodové zaťaženie podobné, budú ich tlačiť do voľnejších pracovných kontraktov. Aby ušetrili prinajmenšom na preplácaní dovoleniek alebo platení odstupného pri odchode.
Jedným posilnením zamestnanosti zmena predsa „hrozí“. Nová úprava natoľko skomplikuje papierovanie okolo dohodárov, že kto si ich bude chcieť aj napriek rastu nákladov nechať, bude si musieť nachystať peniaze na platy pre administratívne sily. Nie je teda prekvapivé, že tento rok bude na pracovnom trhu v znamení úbytku práce pre zhruba tretinu dohodárov. Treba dodať, s neveľkými možnosťami nájsť pre týchto ľudí džob v inej forme pracovného vzťahu.
Počet malých a stredných podnikov v SR
(tis.)
PRAMEŇ: Štatistický úrad SR
Čím sa platí za cenu práce
Malí a strední podnikatelia reagujú na zmeny v platení daní a odvodov omnoho citlivejšie než veľkí. To nie je prekvapivé. Nemajú si veľmi ako vytvoriť finančný vankúš, mnoho živnostníkov má marže alebo zisky na hranici prežitia. Aj malé zvýšenie daní či odvodov ich môže presunúť do zóny, kde ich pokles čistého príjmu núti zanechať podnikanie. Ukazuje sa to už za prvé mesiace tohto roku, keď sa začali podľa štatistických výkazov množiť práve osobné bankroty najmenších podnikateľov. V prvom štvrťroku bolo vyhlásených 90 osobných bankrotov, čo je medziročný nárast o dve tretiny a dlhodobé maximum. Podľa údajov Slovak Credit Bureau mali práve bývalí živnostníci na tom značný podiel. Ani keby chceli, nemajú možnosti daňovo optimalizovať. „Dlhodobo prevláda názor, že k lepšiemu fungovaniu podnikateľského prostredia by prispelo, keby sa dane a odvody znižovali,“ konštatuje Michal Galba, koordinátor projektu Index podnikateľského prostredia, ktorý sleduje Podnikateľská aliancia Slovenska.
Okrem zdraženia práce dohodárov je pre menšie firmy ranou každé zvyšovanie ceny práce. Či už minimálnou mzdou, alebo cez menej pružný Zákonník práce. Efekt je jednoznačný. Podnikatelia budú ešte viac než predtým váhať, či prijať nového zamestnanca. Chuť brať ľudí pridusil prísnejší Zákonník práce vlani na jeseň, keď zdraželo prepúšťanie. Novela totiž obnovila súbeh výpovednej lehoty a odstupného vo výške dvoch až siedmich platov a obmedzila nadčasy. Zároveň vláda od nového roka podvihla sadzbu dane z príjmu z 19 na 23 percent. Že firmy prepúšťali už preventívne, netreba zdôrazňovať.
Paušálni podozriví
Ekonomika sa po takýchto krokoch spomalí ešte viac, než keby ju brzdili len medzinárodné trhové vplyvy. Podnikatelia zo strednej vrstvy, teda obvykle majitelia menších a stredne veľkých firiem, sa namiesto rozvoja podnikania budú venovať bádaniu v oblasti úspor v platení daní a odvodov. To bude znamenať ich nižšie oficiálne príjmy, čo oslabí prístup k úverom. A biznis nebude za čo rozvíjať.
V snahe nielen pýtať od podnikateľov viac, ale aj si peniaze reálne vymôcť, štát ešte vlani na jeseň zaviedol nové pravidlá boja proti daňovým únikom. Status potenciálne podozrivého z krátenia daní, ktorý sa týka už aj začínajúceho podnikateľa, čo iba chystá svoj biznis a chce sa dobrovoľne registrovať na platenie dane z pridanej hodnoty, mu štart citeľne predraží. Ako podozrivý musí zložiť minimálne tisíceurovú zábezpeku na finančnom úrade. Na krytie možných daňových nedoplatkov. Ak bude platiť, do trinástich mesiacov má peniaze späť, no dovtedy tisíckou bezúročne úveruje štát.
Nutnosťou mať vyrovnané všetky záväzky voči finančným úradom pridala vláda podnikateľom povinnosti pri mnohých zmenách vrátane niektorých úprav v zápisoch o firme v obchodnom registri. Ale aj pri predaji firmy, čo môže túto transakciu značne skomplikovať.
Bez práv, zato s lajstrami
Viac než vo zvyšovaní daní a odvodov by menší podnikatelia uvítali snahu vlády v znižovaní byrokratického zaťaženia. Po tom, čo ministerstvo hospodárstva pod novým vedením prinajlepšom odložilo projekt odstraňovania byrokracie, venujú podnikatelia naďalej priveľa času inému, než chcú. Podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie z konca minulého roku trávia takmer pätinu pracovného času nad papiermi, ktoré od nich pýta štát. V priemere považujú takmer 42 percent byrokratických úkonov za zbytočnosť. Ničivá je taká záťaž pre malý podnik, kde ju má na starosti jediná osoba. Proti tej hrajú úrady, ktorým musí posielať rovnaké údaje v rôznych formách, veľkú presilovku. Efektívne zdieľanie dát v štátnej správe je totiž ešte stále len vízia bez praxe. Mnohé pravidlá robia problém už pri zavádzaní – nezrozumiteľnosťou, ktorú umocňujú časté zmeny. Na ich sledovanie malí podnikatelia a menšie firmy nemajú právne oddelenie, ba ani právnika.
Ešte horšie je to, ak sa podnikateľ musí domáhať svojich práv, zdôrazňuje M. Galba. Kritika neefektívnosti justície a nesúladov v práci polície, prokuratúry a súdov je pravidelný obsah ponôs podnikateľov. Výška nákladov na prácu právnikov a prieťahy limitujú ich šance domôcť sa svojich práv.
Kladivo na neporiadnych
V čom by legislatíva azda mohla pomôcť, je februárová zmena Obchodného zákonníka, ktorá má zlepšiť šance podnikateľov, ktorých zákazníci meškajú s platením. Úprava platobných podmienok je z európskej smernice o boji proti oneskoreným platbám a rieši tradičné obchodné vzťahy. Teda dodávky tovarov a služieb tak v podnikateľskej sfére, ako aj pre štátne inštitúcie a vo verejnom sektore. Novela nastavila limity splatnosti záväzkov z obchodných zmlúv na 60 dní pre firmy a na 30 pre štátne a verejné organizácie. Lehota sa počíta od dátumu doručenia faktúry alebo od dodania tovaru či služby. Nová úprava spresnila aj nároky veriteľa, ak odberateľ mešká s úhradou a má za cieľ sťažiť aj nevýhodnú úpravu platenia zmluvami. Zákazom zjavne nerovných podmienok, ktoré zmluvu zneplatnia.
Rozdelenie podnikov
Pozn.: Podnik spadá do kategórie podľa počtu pracovníkov a buď tržieb, alebo bilančnej sumy
PRAMEŇ: Európska komisia
Väčšia záťaž, menšia pomoc
Čo tento rok zvyšuje drobným podnikateľom náklady
- zvýšenie dane z príjmov právnických osôb
- zvýšenie odvodového zaťaženia
- zdraženie práce na dohodu
- obnovenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného pri prepúšťaní zamestnanca
- zloženie zábezpeky pri dobrovoľnej registrácii na platenie dane z pridanej hodnoty
- nutnosť potvrdiť vyrovnané záväzky s finančnou správou pri zmenách niektorých zápisov v Obchodnom registri alebo predaji firmy
Článok vyšiel ako súčasť špeciálu TREND +Malé a stredné podniky v týždenníku TREND 17/2013.
Partner projektu:
