Práve železnica sa zdá z dopravných módov pre rakúske firmy u nás zaujímavá. Na Slovensku sú všetky veľké mená cestnej dopravy a prepravy z Rakúska. Väčšinou s vlastnou pobočkou.

Železnica s otáznikom

„Náš prvý klient potreboval previezť cement z výrobného závodu v Rohožníku do Viedne. Rozbiehali sme to so slovenským železničným dopravcom, ale spolupráca nefungovala. Preto sme v roku 2004 založili na Slovensku vlastnú spoločnosť,“ hovorí o začiatkoch manažér LTE Logistik und Transport Andreas Mandl. Z ich skúsenosti vyplýva, že vstup konkurencie bol sčasti vyvolaný aj prístupom slovenských podnikov.

LTE však nie je najväčšou rakúskou investíciou v železničnej nákladnej doprave na Slovensku. Už na začiatku milénia bola rakúska železničná jednotka ÖBB (Österreichische Bundesbahnen) cez svoju holdingovú spoločnosť zameranú na nákladnú dopravu Rail Cargo Group spoluakcionárom firmy Express Slovakia „Medzinárodná preprava“. Dvojky (po štátnom ŽS Cargo) na slovenských koľajniciach, pokiaľ ide o objem prepraveného tovaru. Rakúsky investor však postupne utlmil svoju aktivitu v tejto firme, ktorú manažérsky ovláda podnikateľské duo Alexander Beljajev a Michal Lazar. Začiatkom tohto roka predala Rail Cargo Group celý svoj tretinový podiel vo firme týmto dvom akcionárom. Zástupkyňa hovorcu skupiny ÖBB Holding Eva Ruttensteinerová tento krok vysvetľuje tým, že išlo o malú investíciu skupiny a navyše ako minoritný akcionár nemali veľký vplyv na riadenie spoločnosti.

Okrem toho Rail Cargo vstúpilo na slovenský trh aj s vlastným projektom – Rail Cargo Carrier, čo je opäť dcérska spoločnosť Rail Cargo Group s pobočkami aj v Bulharsku, Rumunsku, Česku, Maďarsku či Chorvátsku. „Rail Cargo Group má pobočky v 16 krajinách v strednej, južnej a východnej Európe so zameraním na oblasti medzi Severným, Čiernym a Stredozemným morom. Vozíme na Slovensko po železnici nie zanedbateľné množstvá tovaru,“ približuje Isabella Kopfová, ďalšia zástupkyňa hovorcu ÖBB. Hoci oficiálne to nepovedala ani jedna zo strán, mohlo sa stať, že v niektorých prepravách si Express Slovakia (ale aj ďalšia firma dua Beljajev – Lazar Express Rail) a Rail Cargo Carrier mohli konkurovať. Nielen na slovenskom trhu, ale aj v medzinárodných prepravách, keďže obe firmy majú rakúske, maďarské či rumunské pobočky.

Slovensko – zaujímavý trh

Biznis na cestách je oveľa členitejší. Kým slovenský kapitál v rozbehoch tejto brandže v deväťdesiatych rokoch stačil pokrývať iba jednotlivé segmenty trhu – špedíciu, dopravu a podobne, zahraničný, najmä rakúsky a nemecký kapitál, dokázal na slovenský trh priniesť oveľa komplexnejšie služby. Rozsiahlym portfóliom colných, daňových, skladových, poisťovacích a ďalších služieb súvisiacich s prepravou prilákal zákazníkov z najperspektívnejších sektorov, ako je automobilový, elektrotechnický alebo farmaceutický priemysel.

V tejto vlne prišli na Slovensko veľké rakúske firmy. A cez rakúske dcéry aj niektoré nemecké podniky. Takto sa na Slovensku etablovala napríklad svetová jednotka v námornej preprave, nemecká Kuehne + Nagel, ktorá slovenskú dcéru právne ovláda z Viedne. Na Slovensku sú etablované prakticky všetky rakúske dopravné firmy, väčšina cez priame dcéry.

DB Schenker, významná rakúska špedička, ktorú dnes vlastní nemecká Deutsche Bahn, takisto riadi slovenskú dcéru cez Viedeň. Aj založenie pobočky v roku 1990 robili Rakúšania. Dietmar Schmickl, konateľ slovenskej pobočky DB Schenker, považuje Slovensko za veľmi zaujímavý trh. „Je pre poskytovateľa logistických služieb nutnosťou,“ hovorí. Tým vystihol pravdepodobne najpodstatnejšiu motiváciu rakúskeho podnikateľa v logistike robiť biznis v SR. Ide o spojenie dopravných tepien, ktoré vedú aj cez Slovensko, so zahraničnými investormi, čo na Slovensku produkujú (napríklad autá) pre celú Európu, a lákavo nízkych nákladov na prevádzku. Najmä osobných. Rakúskych dopravcov dlho lákali slovenskí vodiči – s ich nasadením a platovými podmienkami. Dnes však už ich najímanie nie je pre Rakúšanov zaujímavé. Úlohu lacných dopravcov a vodičov si (aj na Slovensku) uzurpovali lacnejší Poliaci, Lotyši či Litovčania. Tí dokážu byť konkurencieschopnejší aj vďaka nižšiemu zaťaženiu napríklad cestnou daňou v domácich krajinách.

Rakúske firmy v doprave a špedícii na Slovensku

Viac kolies, menej železnice

1 Údaje sú konsolidované vrátane spoločnosti ABC European Air & Sea Cargo Distribution SR, s.r.o., Bratislava, n – nedostupný údaj
PRAMEŇ: údaje poskytnuté spoločnosťami, zostavila TREND Analyses

Najväčší hráči

Na slovenskom trhu nechýba ani najstaršia rakúska špedička Gebrüder Weiss. Žije nielen zo špedície, ale aj skladovania. Avšak rakúskym firmám na Slovensku nedominuje. Aspoň podľa tržieb ju predbehla spoločnosť cargo-partner SR. Tej v roku 2012 tržby poskočili o tri milióny eur na celkových 40 miliónov. Minulý rok išli o niečo nižšie – na 38 miliónov eur. Na Slovensku rakúsky gigant žije predovšetkým z prenájmu skladovacích priestorov. Jeho slovenský šéf Tibor Majzún hovorí, že oba vlastné sklady v Bratislave a Dunajskej Strede (rovnako aj prenajaté v Košiciach a Žiline) majú plne vyťažené a snažia sa získať nových klientov pre ďalšie rozšírenie. Kým hráči v skladovacom biznise sa zameriavajú na veľkých klientov, cargo-partner slúži aj menším, spolu ich má až 800.

Tržbovo veľká je veľmi nenápadná prepravná firma Quehenberger Logistics SVK. Nenápadná preto, lebo nesídli tradične v logisticky silnom okolí hlavného mesta, ale v Ružomberku. Biznis s odpadmi prilákal na Slovensko rakúsky Brantner, ktorý má práve kvôli odpadom aj rovnomennú slovenskú dcéru.

Lagermax Autotransport Slovakia, Nothegger Slovakia v Michalovciach, Weindel Logistik Service SR, Hödlmayr Logistics Bratislava a Klacska sú najmenší hráči, a najmä prvý dvaja menovaní museli na Slovensku riešiť problémy s podnikaním v červených číslach.

Kombinovaná rastie

Zo všetkých častí prepravného biznisu na Slovensku najviac rastie kombinovaná (intermodálna) preprava. Aj tu je prítomnosť rakúskych firiem očividná a významná.

Rail Cargo Austria vstúpila do bratislavskej spoločnosti SKD Intrans už v roku 2008. Táto spoločnosť sa vlani zlúčila s českou ČSKD Intrans a premenovala sa na Rail Cargo Operator – CSKD. Rail Cargo Operator spravuje na Slovensku štyri terminály – v Košiciach, Bratislave, Žiline a v Ružomberku. A hoci ide, v porovnaní napríklad s bratislavským terminálom Pálenisko, iba o bimodálne (železnica/cesta) terminály, zahraničný kapitál aj skúsenosti majú svoj podiel na ich úspešnej prevádzke. Čo sa týka infraštruktúry intermodálnej prepravy, Rakúsko je na tom lepšie. Funkčných má 17 terminálov kombinovanej dopravy, kým Slovensko osem.

Rozdielna biznis kultúra

Väčšinu rakúskych logistických firiem na Slovensku zostávajú riadiť rakúski manažéri. Tibor Majzún z cargo- -partner SR je výnimka. Dnes nielen šéfuje slovenskej pobočke, ale je aj regionálnym riaditeľom pre Poľsko a Ukrajinu. „Myslím, že domáci manažér sa vie lepšie orientovať na trhu, ale ide o môj subjektívny pohľad,“ hovorí tento vôbec najstarší country manažér v cargo-partner. Rakúšan Andreas Mandl z LTE Logistik und Transport robí tento biznis už roky. Keby mohol, rád by v jeho vzťahoch videl viac profesionality a dôvery. „Profesionality v tom zmysle, že Slovák radšej zamestná 10 ľudí a nechá ich robiť 12 hodín denne namiesto toho, aby použil IT systém a odľahčil pracovné sily. Dôvera je kľúčová – každé rozhodnutie, dohoda či povinnosť musí v slovenskom prostredí byť v písomnej forme. Inak neplatí. Akoby nestačilo potriasť rukou. Na druhej strane sa mi páči, že tu často nepočujem – nedá sa.“

Viac kolies, menej železnice

Tibor Majzún

Podobne ako hociktorý dopravca a prepravca sa Dietmar Schmickl z DB Schenkera sťažuje na nečakané zvýšenie mýtnych poplatkov na tento rok vládou v decembri a spoplatnenie aj úsekov ciest 2. a 3. triedy. „Dopravcovia nemali čas sa na tieto dodatočné náklady pripraviť. Boli by sme radi, keby sme sa mohli podieľať na rozhodnutiach, ktoré by mali byť prospešné tak vládnym, ako aj odvetvovým potrebám,“ dodáva. Napriek nestabilnému a tiež právne skostnatenému slovenskému trhu ani z jedného rakúskeho manažéra nie je cítiť, že by v SR biznis v preprave, doprave či skladovaní chcel zabaliť. „Na Slovensko sme v roku 1990 prišli vlastne už druhýkrát. Najprv to bolo v roku 1909. Teraz tu podnikáme viac ako 20 rokov a prišli sme, aby sme zostali,“ uzatvára D. Schmickl.

Spoluautorka je spolupracovníčka TRENDU.

Partner projektu TREND Focus Rakúsko 2014:

Viac kolies, menej železnice

volksvagen.sk    mysmeseat.sk    audi.sk