Keď čínske politbyro zaviedlo koncom 70. rokov minulého storočia zákonné opatrenie na kontrolu pôrodnosť známe ako „politika jedného dieťaťa“, ubezpečovalo občanov o jeho nevyhnutnosti i dočasnosti. Malo vraj zabrániť zopakovaniu demografickej explózie z predošlých dvoch desaťročí, keď počet obyvateľov Čínskej ľudovej republiky vyskočil z 540 miliónov pri jej založení v roku 1949 na zhruba miliardu o dve dekády neskôr.
V súčasnosti sa najľudnatejšia krajina planéty borí s opačným problémom – nízkou pôrodnosťou a starnutím obyvateľstva. Peking preto mení reštriktívny kurz v tejto citlivej oblasti na stabilizačný.
Pod medzinárodným patronátom
Politika jedného dieťaťa zaviedla v roku 1979 pravidlo povoľovať manželským párom v mestách iba jedného potomka, bez ohľadu na pohlavie. Dvojičky sa rátali ako jedno dieťa. Vidiečanom sa povoľovali dve deti, ak prvé bolo dievča, prípadne ak sa prvé narodilo fyzicky alebo duševne poškodené. Príslušníci národnostných menšín smeli mať v mestách dve a na vidieku tri i viac detí. Za porušenie predpisov sa vyrubovali vysoké pokuty spojené s diskriminačným postihom od miestnych úradov i štátnych a spoločenských organizácií.
Na celoštátnej úrovni bdela nad programom Štátna komisia pre plánované rodičovstvo, ktorá sa pred desiatimi rokmi premenovala na Národnú komisiu pre obyvateľstvo a plánované rodičovstvo. V marci 2013 prešla pod ministerstvo zdravotníctva, ktoré zastrešuje aj iné štátne a mimovládne inštitúcie zaoberajúce sa problematikou demografie a rodinnej politiky. Nesie názov Štátna komisia pre zdravotníctvo a plánované rodičovstvo (National Health and Family Planning Commission – NHFPC). Na svojej webovej stránke sa zaraďuje do medzinárodného kontextu a uvádza linky na Svetovú zdravotnícku organizáciu a Svetovú banku, ale aj na regionálne ázijské iniciatívy týkajúce sa budovania udržateľných starnúcich spoločností.
Investorský raj
Tieto i ďalšie globálne súvislosti ilustrujú medzinárodnú povahu projektu politiky jedného dieťaťa už pri jeho spustení pred 35 rokmi. Bola jednou z podmienok zaradenia čínskej ekonomiky do globalizačného procesu, keď Peking preberal zodpovednosť za otvorenie Číny západným investíciám a za búrlivú transformáciu dovtedajšieho hospodárskeho systému. Nominálne komunistická krajina poskytla nadnárodným investorom ultralacnú, mladú a disciplinovanú pracovnú silu v prakticky neobmedzených počtoch. Už v roku 1980 klesla pôrodnosť – priemerný počet detí jednej ženy – v Číne i bez zákonného vynucovania na prijateľnú hodnotu 2,3, čo bolo len o niečo viac ako štatistická hranica 2,1 potrebná na zachovanie daného populačného stavu.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
