Kým pred polrokom sme prežívali paniku vyvolanú Covidom-19 a hrozil „blackout“, tentoraz epidemiológovia aj premiér pristupujú k situácii omnoho laxnejšie. Nulová vynútiteľnosť dodržiavania epidemiologických opatrení spôsobila, že po otvorení škôl sa už čoskoro môžeme nachádzať v rovnakej dileme zavádzania nových obmedzení ako na jar.
Súčasný počet nových prípadov, aj keď je rekordný, pohromou nie je. Iba dobiehame európsky priemer. Možnosť, že zo súčasnej „druhej vlny“ vznikne nové Taliansko alebo Španielsko, je pramalá. Omnoho bolestnejšie sa môže situácia skončiť ekonomicky. Vládni predstavitelia síce hovoria o známkach oživenia, ale realita aktuálnych ekonomických údajov zo západnej Európy ukazuje na pretrvávajúcu stagnáciu. Na Slovensku situácia nebude iná a s príchodom jesene sa mierne zhorší.
Ch. Serugová: Slovensko nemá žiadnu koncepciu daňovej politiky
Víťazstvo v behu na krátku trať pri zavádzaní epidemiologických opatrení sa v prípade koronakrízy napokon ukázalo ako prehra. Slovensko však má šancu vrátiť sa k svojim výborným výkonom v behu na dlhú trať pri presadzovaní Dzurindových ekonomických reforiem, z ktorých ešte stále, aj po pätnástich rokoch, profituje.
Peniaze z Bruselu, ktoré prídu výmenou za strategické reformy, môžeme využiť na to, aby sme aspoň čiastočne vymazali Ficove manká. Bude to však ťažký boj, pretože súčasná vláda v ničom nenaznačila, že jej prioritou je vytvoriť dlhodobo kvalitné podnikateľské prostredie. To ako jediné dokáže vytvárať rast prosperity a bohatstva.
Prvé, druhé či tretie „kilečko“ Richarda Sulíka je pekné gesto, no Slovensko potrebuje skutočnú komplexnú daňovú a odvodovú reformu. Peniaze na jej realizáciu sú, chuť však zatiaľ nie.
Slovensko má šancu na progres. Potrebuje však zásadnú daňovú reformu
Ostatné štáty ju nielen môžu, ale pravdepodobne aj budú mať. Kým nepripravená slovenská vláda nemusí byť schopná predstaviť Bruselu zmysluplné reformy, okolité krajiny môžu tvrdo tlačiť na zvyšovanie svojej konkurencieschopnosti. V roku 2005 Slovensko bolo ekonomickým tigrom V4, o desať rokov neskôr nás poľahky preskočilo Česko aj Poľsko. Čoskoro to môže spraviť aj Maďarsko.
Pritom nejde iba o peniaze z Fondu obnovy a odolnosti. Ide o násobne viac peňazí od všetkých firiem, ktoré kvôli deglobalizácii sťahujú svoje investície späť do Európy. Najmä do jej východnej, lacnejšej časti. Prvou voľbou pre investorov bude Poľsko, druhou Česko. Ak sa slovenská vláda nezobudí a peniaze neinvestuje do dobiehania týchto krajín, o pár rokov budeme konštatovať, že sme si to zase raz pokazili.
