Keď sa pred štyrmi rokmi menilo vedenie RTVS, bolo spravodajstvo verejnoprávnej televízie na dne. V hlavnom vysielacom čase si večer správy zaplo necelých 150-tisíc divákov. A ani tí vysielaným informáciám neverili. Televízii sa roky nedarilo zbaviť mečiarovského dedičstva, keď mali správy pachuť manipulácie.
Dnes sa počet ľudí, ktorí sledujú hlavné Správy RTVS, zvýšil takmer na dvojnásobok a stále rastie. Na vysokej úrovni je aj počúvanosť rozhlasových, spravodajských a publicistických relácií, ktoré pripravuje tím Rádiožurnálu.
RTVS má napriek rezervám konečne dobré správy. V Británii či susednej Českej republike je normálne očakávať, že verejnoprávne médiá poskytujú pri informovaní kvalitu. Slováci na tento štandard neboli zvyknutí.
Zmeny vidno po necelých štyroch rokoch pôsobenia súčasného manažmentu aj v iných oblastiach. V spravodajstve sú však najvýraznejšie. „Nárast sledovanosti nie je napriek, ale naopak vďaka kvalite a informačnej hodnote,“ tvrdí riaditeľ RTVS Václav Mika. Dokladá to faktom, že dôveryhodnosť spravodajstva rástla ešte dynamickejšie ako počet divákov.
Kým v roku 2012 považovalo správy za objektívne len 11 percent respondentov, v súčasnosti je to podľa výskumu Medianu vyše 23 percent, čo radí RTVS na druhé miesto spomedzi televízií. Prvenstvo si udržiava komerčná Markíza. V. Mika pripomína, že spravodajstvo je jediným spoločným programovým útvarom v rámci RTVS. „Preto aj trendy výkonnosti a dôveryhodnosti správ patria obom médiám, rozhlasu aj televízii,“ dodal.
Názor odborníka
Žáner televízneho spravodajstva s pridanou verejnoprávnou funkciou postavilo aktuálne vedenie opäť na nohy. Okrem technologického a vizuálneho pokroku vidno aj stúpajúce sebavedomie spravodajského tímu. Kvalitu limituje nedostatok skúsených novinárov. Treba uznať, že elévi pracujú vo vysokom tempe, ale aj tak bude dlhšie trvať, kým získajú potrebný nadhľad nad politikou i svojou profesiou. V oblasti publicistiky sa stále nezlepšili televízne Správy a komentáre, naopak rozhlasová publicistika „K veci“ sa približuje verejnoprávnemu poslaniu, pýtať sa priamo a jasne, a to v záujme informovania verejnosti.
Martin Gonda, mediálny analytik NEWTON Media
Vymenili techniku aj ľudí
Čo sa stalo, že spravodajstvo odrazu zmenilo kurz? Vedúci vydania Správ v televízii Juraj Fellegi hovorí, že zmien, ktoré so sebou priniesol nový tím pred takmer štyrmi rokmi, bolo viacero. „Zásadnejším spôsobom sa zmenil technický proces. Keď sme začínali, redaktori behali s páskami zo strižne do newsroomu a späť,“ spomína J. Fellegi. Zastarané technológie odčerpávali reportérom aj technickému personálu čas a energiu.
„Starodávne“ pásky už dávnejšie nahradili novými technologickými postupmi. „Nie sme síce japonský verejnoprávny vysielateľ, ktorý je 15 rokov pred všetkými, ale máme štandard,“ prirovnáva J. Fellegi RTVS k japonskej televízii NHK, ktorá má, mimochodom, rozpočet okolo miliardy dolárov.
Výrazne sa zmenilo aj zloženie redakcie. Napríklad z 22 pôvodných členov domácej redakcie v Bratislave zostalo sedem. Prijali nových, ale nie na všetky miesta. Teraz má J. Fellegi v Bratislave k dispozícii sedemnásťčlenný tím. Niektorým nepredĺžili zmluvy, iní odišli sami.
Keď sme začínali, redaktori behali s páskami zo strižne do newsroomu a späť
Hoci nový tím je podľa vedenia dynamickejší, J. Fellegi vidí rezervy. Priemerný vek spravodajcu verejnoprávnej televízie je menej ako 30 rokov. Televízii sa nepodarilo pritiahnuť skúsenejších reportérov, podľa J. Fellegiho aj preto, že je ich na trhu nedostatok. Vníma to ako mierny hendikep, ktorý napríklad vidno na slabšej investigatíve alebo na príspevkoch, ktoré si vyžadujú hlbšiu analýzu. „Vek 27 a 28 je síce krásny, ale nemáš ešte toľko skúseností a sieť kontaktov, aby si dokázal ísť do hĺbky a mal dostatok tipov,“ vysvetľuje J. Fellegi.
Na Slovensku je tradícia, že dobrý novinár sa na redaktorskom mieste v televízii dlho neohreje. Keď nadobudne skúsenosti, neraz odchádza robiť hovorcu do štátnej správy alebo komerčnej sféry. Hoci je vývoj pozitívny a správy na Jednotke pozerá viac ľudí, stále ich je menej, ako dokáže pritiahnuť spravodajstvo komerčných televízií. A v porovnaní napríklad so susednou Českou republikou má verejnoprávna televízia na Slovensku stále čo dobiehať. V kľúčovej skupine divákov 12 plus sleduje správy na Jednotke necelých 16 percent divákov. Hlavná spravodajská relácia ČT Události zvýšila vlani trhový podiel na takmer 25 percent.
Prečo je ČT na tom stále lepšie? „Česká televízia sa kontinuálne vyvíja od roku 1989. V bývalej STV sa odvtedy vymenili takmer dvadsiati riaditelia s rôznymi koncepciami a aj kľúčoví ľudia,“ pomenúva jeden z dôvodov J. Fellegi.
Juraj Fellegi Zdroj: Maňo Štrauch
Politickí zabávači aj odložená reportáž
Verejnoprávna RTVS má pod vedením Václava Miku za sebou aj viacero sporných rozhodnutí manažmentu. Mikova éra so sebou priniesla napríklad koniec publicistickej relácie Pod lampou, ktorú moderoval Štefan Hríb. Ten vtedy uviedol, že V. Mika reláciu pochoval. RTVS zase tvrdila, že Hríbovo vydavateľstvo W Press, s ktorým mala zmluvu o Lampe, nie je dôveryhodným partnerom. Médium argumentovalo tým, že moderátor vyzval divákov, aby prispeli na 50-tisícovú pokutu, ktorú RTVS dostala za Lampu o Cervanovej.
Denník N informoval o neodvysielanej investigatívnej reportáži relácie Občan za dverami, ktorá sa týkala aj V. Miku a jeho podriadeného. Redakcia nakrútila príspevok o pochybných zmenách vo vlastníctve pozemkov a o čiernych stavbách v Borinke pri Bratislave. Jedna zo stavieb bez povolení patrí zamestnancovi RTVS Borisovi Baligovi, ktorý je riaditeľov dlhoročný kamarát. Práve od V. Miku dostal na dom pôžičku. Vďaka nej má šéf RTVS záložné právo na pozemok, kde stojí čierna stavba. V. Mika tvrdil, že o odloženom príspevku nevedel, rozhodla o tom dramaturgička relácie.
Portál omediach.com si zase všimol zmluvu na výrobu zábavnej šou za 370-tisíc eur, ktorú moderuje Peter Marcin. Jeden diel vyšiel až na 25-tisíc eur. Peter Marcin roky moderuje aj mítingy Smeru-SD. Predvolebné estrády najsilnejšej strany uvádzal tiež Martin Nikodým, ktorý rovnako dostal v RTVS vlastný formát.
Mediálne.sk upozornilo na „nafúknutú“ sumu na rekonštrukciu časti budovy v Mlynskej doline. Súťaž vyhrala firma Zipp Bratislava s ponukou 1,53 milióna eur bez DPH. Po podpísaní dodatku k zmluve napokon RTVS zaplatila o 825-tisíc viac. RTVS sa bránila, že objednávku ďalších stavebných prác spôsobili „nepredvídateľné okolnosti“. (zp)
Ako funguje nezávislosť
Jednou z hlavných tvárí televízneho spravodajstva je Zuzana Hanzelová. Redaktorka, ktorá pokrýva politiku a kauzy, prišla do RTVS zo spravodajskej súkromnej Ta3. „Pamätám si, ako som si v roku 2012 prvýkrát sadla do strižne v Mlynskej doline. Počas strihania som vyšla von, zavolala kamarátke a zo zúfalstva som sa jej rozplakala do telefónu. Strihať na videopásky, to bol čistý stredovek,“ spomína Z. Hanzelová. Za kľúčovú zmenu považuje, že televízia prešla na normálnu technológiu 21. storočia. „Niekomu sa to môže zdať ako malý krok, ale bola to u nás totálna revolúcia,“ dodáva.
Obsahom sa podľa nej správy zmenili potom, čo z redakcie odišli najslabšie články. Z. Hanzelová otvorene konštatuje, že príchodom nového šéfa Lukáša Dika sa spravodajstvo vyčistilo od ľudí, ktorí buď novinárčinu nechceli, alebo vôbec nevedeli robiť. Zároveň sa podľa nej mimoriadne zlepšila klíma. „Viem to posúdiť aj s obdobím predtým – ľudia sú slobodnejší, sebavedomejší. S tým súvisí aj ambícia robiť veci lepšie,“ poznamenáva.
Aj ona, podobne ako J. Fellegi, vníma ako problém, že
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
