Verejné financie sú dlhodobo neudržateľné, pracuje proti nim demografia a zlý dôchodkový systém

Slovenské verejné financie sa za štyri roky dostali z bezpečného pásma do pásma vysokého rizika a už nie sú dlhodobo udržateľné. Tvrdí to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Slovensko bude po desaťročia čeliť nákladom plynúcim z demografického vývoja, ktoré vystavia verejné financie čoraz silnejšiemu tlaku. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti bol v roku 2020 na úrovni 5,6 percenta HDP, v pásme vysokého rizika.

„Ešte v rokoch 2015 a 2016 bola pritom dlhodobá udržateľnosť verejných financií v dobrom stave. K najväčšiemu zhoršeniu tesne pod hranicu vysokého rizika došlo v roku 2019, paradoxne, v čase, keď vrcholili priaznivé časy v ekonomike a nezamestnanosť bola na historických minimách,“ vysvetlila Rada s tým, že dôvodom boli najmä zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré ho v dlhodobom horizonte destabilizovali. Vlani potom došlo, už aj vplyvom pandémie, k ďalšiemu zhoršeniu udržateľnosti verejných financií.

Posunuli sa však podľa RRZ do pásma vysokého rizika udržateľnosti ešte pred jej vypuknutím, pričom po voľbách rozpočtová politika dlhodobú udržateľnosť o niečo zlepšila. V roku 2020 dosiahol hrubý verejný dlh SR 60,6 percenta HDP, čím prekročil všetky sankčné pásma dlhovej brzdy, ako aj maastrichtský limit. Veľká časť navýšenia však vznikla dočasne pre nárast likvidity a vysokú neistotu v súvislosti s vývojom pandémie.