Veľký nórsky upgrade: Krajina mení ropu za dáta

Prvý diel románového cyklu Môj boj tejto literárnej hviezdy sa začína detailným opisom smrti. Odtiaľto nie je ďaleko k ďalším nórskym rozorvaným dušiam, ako sú maliar Edvard Munch, sochár Gustav Vigeland, komisár Harry Hole či celá plejáda hudobníkov štýlu black metal. Vnútorný konflikt severskej duše údajne súvisí s morálnym kódexom „janteloven“ (zákon jante). Ten totiž výrazne potláča individualitu, osobné ambície a rozvoj.

Cieľ mojej cesty je podujatie Oslo Innovation Week, čo znie ako absolútny protiklad temnej nórskej psyché. A skutočne – za celý týždeň nikde necítim ani náznak depresie. Naopak. Nóri s veľkou vervou riešia otázku, ako urobiť národný upgrade. Ako krajinu s populáciou takmer zhodnou so Slovenskom posunúť ďalej, vykročiť z pribrzdenia, byť schopní reagovať na digitálnu revolúciu a konkurovať v globálnej hre.

Nakoniec sa ukáže, že náboj, ktorý počas celého inovačného týždňa cítiť, by predsa mohol istým spôsobom súvisieť s prikázaniami jante. Tie totiž hovoria, že osobný záujem nasleduje až za spoločným. A Nóri cítia, že tento prístup je pre nich opäť raz potrebný.

Ako to vyzerá, keď výrobca lodí stavia na dizajn, ukazujú produkty firmy Ulstein. Zdroj: Ulstein

Pochopiť zmenu

„Dáta sú naša nová ropa,“ hlása z pódia digitálny stratég Frode Eilertsen počas otváracej prednášky na Oslo Innovation Week. Pozerá sa pritom do prvého radu publika, kde okrem politickej a technologickej elity sedí aj nórsky princ Haakon.

Slogan nahrádzajúci ropu dátami sa vinie programom celého týždenného podujatia, ktorý je nabitý prezentáciami, diskusiami a workshopmi. Nóri by si nové heslo mohli rovno vyšiť na vlajku, pretože výstižne zhŕňa ich doterajší príbeh a tiež výhľad do budúcnosti. Sumár podáva aj F. Eilertsen vo svojom angažovanom výstupe.

Story sa začína konštatovaním, že Nórsko je bohatá krajina plná spokojných ľudí. Veľký podiel na tom má ťažba ropy a zemného plynu, ktorá sa v krajine rozbehla v druhej polovici dvadsiateho storočia. Z pôvodne podvyživeného územia, ktoré dlho hľadalo samostatnosť, sa stal štát s jedným z najvyšších životných štandardov na svete.

Situácia sa však mení. Svet sa odkláňa od fosílnych palív a padajúce ceny ropy v posledných rokoch zatriasli aj nórskou ekonomikou. Závislosť od čierneho zlata sa stáva politickou aj spoločenskou témou. V prieskume z augusta tohto roku sa po prvýkrát vyslovila väčšina Nórov za utlmenie ťažby nerastného bohatstva. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, silným motívom je pocit zodpovednosti za príspevok ku globálnym klimatickým zmenám. Radikálnejší „zelení“ odmietajú otváranie nových vrtov či dokonca žiadajú úplné zastavenie ťažby.

V hesle „vymeňme ropu za dáta“ však zaznieva aj niečo iné. Stratég F. Eilertsen hovorí o štvrtej priemyselnej revolúcii, ktorá nie je len o nástupe smart technológií a Big data, ale aj o novom fungovaní biznisu. Inovácie nemajú národné hranice a tak môžu doteraz silným národným hráčom konkurovať globálne operujúce flexibilné malé firmy či start-upy.

Práve v tomto – ako Nóri dnes konštatujú – ich krajina zaspala. Zatiaľ čo sa tešili z ropy, začala im v procese digitalizácie klesať konkurencieschopnosť. Preto dávajú hlavy dokopy a brainstormujú o tom, čo s tým.

Spolupráca bez fráz

Keď Tor Olav Mørseth spomenie „nutnosť národnej spolupráce“, slovenským ušiam to zaznie ako fráza, po ktorej treba vypnúť mozog, pretože nasledovať bude spŕška úradníckeho balastu. Nie však v tomto prípade.