Veľký ľavo-pravý sociálny balíček

Na papier sa dostalo prijatie účinného protischránkového zákona, zvýšenie verejnej kontroly justície, osobnej zodpovednosti sudcov, zníženie daní pre firmy i zvýšenie paušálnych výdavkov živnostníkov. Na druhej strane sú tam typické ciele ľavice, ako je obmedzenie zisku zdravotných poisťovní či zákaz privatizácie strategických podnikov.

Formulácia programových priorít je však príliš nekonkrétna na to, aby dávala dôvod na optimizmus. Naznačuje skôr šitie horúcou ihlou a malú šancu na presadenie potrebných reforiem. Povolebné sľuby tiež môžu nabúrať vytýčenú cestu k vyrovnanému rozpočtu. A snaha oň zasa môže byť výhovorkou silnejšej časti vlády, aby zásadné zmeny z dôvodu negatívneho vplyvu na štátnu kasu proste odignorovala.

Sľubujú nižšie dane...

Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa pochválil, že strana do koaličných priorít presadila až deväťdesiat percent svojich požiadaviek. Podobne sa prezentoval líder SNS Andrej Danko, keď povedal, že nezradil ani jeden programový bod národniarov. Zdanie úspechu pravicovej politiky však klame.

Sľubované zníženie daní pre podnikateľov z 22 na 21 percent je skôr symbolickým gestom ako počinom podpory miestneho podnikateľského prostredia. Most i SNS chceli sadzbu dane pre firmy pred voľbami znížiť ešte výraznejšie – vyšehradskí susedia SR ju totiž majú len na úrovni 19 percent. Teda tam, kde ju Slovensko pred viac ako desiatimi rokmi posadilo pri zavedení rovnej dane. Aj samotný pokles na úroveň 19 percent by neznamenal návrat pred druhú Ficovu vládu. Tá totiž rozšírila daňový základ, skomplikovala odpisy a uplatňovanie daňových strát či zrušila niektoré daňové náklady.

Ak by sa aj vrátila Miklošova desať rokov stará rovná „devätnástka“, firma by ju pri súčasnom nastavení aj tak platila z väčšieho balíka než v minulosti.

... mierne zmeny...

Veľa muziky neprinesú ani nižšie dane a odvody pre živnostníkov. Priority koalície spomínajú len zvýšenie limitov na paušálne výdavky pre samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré mnohým drobným podnikateľom znížia základ pre výpočet dane i odvodov. V minulosti sa takto dala odčítať suma štyridsiatich percent z príjmov, odchádzajúca vláda túto možnosť zastropovala na úrovni 420 eur mesačne.

Takzvané živnostenské licencie, ktoré by malým podnikateľom umožnili za paušálnu sumu kúpiť si od štátu na rok pokoj, sa medzi vládne priority nedostali.

Smer pred voľbami sľuboval aj ďalšie zníženie odvodov pre zamestnancov s nižšími a strednými príjmami, ktoré mohlo zlacniť zamestnávanie a pomôcť vytvárať nové pracovné miesta. Do programových priorít vlády sa však taktiež nedostalo. Podobne ani zníženie či zrušenie minimálnych odvodov pre živnostníkov s nízkymi príjmami.

Pozitívom pre menšie a rozbiehajúce sa firmy bude skôr zrušenie daňových licencií. To je ale v pláne až od roku 2018, hoci si licencie od pravice vyslúžili vlnu predvolebnej kritiky. Odmietajú ich všetci traja koaliční partneri Smeru. Odporcovia tieto poplatky zavedené druhou vládou Roberta Fica nazývali „daňou zo straty“, aj keď sa neskôr v priaznivejších rokoch dali odpísať z daňového základu.

... a vyššie výdavky

Napriek priorite vyrovnaného rozpočtu sa sociálne balíky Smeru sa rušiť nebudú. Most-Híd pred voľbami spomínal iba ich vyššiu adresnosť. Po schválení vládnych priorít je preto možné očakávať, že odteraz už na balíčky z radov koaličných partnerov žiadna kritika nepríde.

Napriek tomu, že ministerstvo dopravy bude patriť Sieti, národniari z SNS chcú prehodnotiť zrušenie štátnych IC vlakov, ktoré vytvárali straty v objeme miliónov eur ročne. Nové výdavky štátu si bude žiadať aj sľub dobudovania rýchlostných ciest R2, 3 a 4, pretože dostupné zdroje z eurofondov na roky 2014 – 2020 sú už zazmluvnené na iné infraštruktúrne projekty. Napriek predvolebnej kritike zo strany Siete tak zrejme opäť dôjde na PPP riešenia – majú oveľa nižší okamžitý vplyv na schodok rozpočtu.

Napriek predvolebnému štrajku učiteľov za vyššie platy a investície do škôl koalícia rezortu vzdelávania sľúbila len vágne „zvýšenie verejnej investície do školstva“. Strana Sieť mala pritom v programe zvýšenie výdavkov na školstvo o 30 percent, R. Fico zasa sľuboval 25-percentné zvýšenie platov učiteľov. Keďže mzdy by mali za štyri roky podobne narásť aj v celej ekonomike, učitelia si vzhľadom na zvyšok populácie znova veľmi nepolepšia.

Kde na to vziať

Ako bude vláda financovať výpadky štátneho rozpočtu z nižších daní a odvodov a sľubovaného zvyšovania výdavkov, jasné nie je. Ako isté sa spomína iba