Veľké znižovanie úrokov sa blíži. Jedinou otázkou je, ako rýchlo sa prepadnú

Predpovedať komplexné systémy je nemožné. Zakladateľ teórie chaosu Edward Lorenz, matematik a meteorológ, ju dokumentoval cez známu tézu, že mávnutie motýlieho krídla v Brazílii môže spôsobiť hurikán v Texase. Drobná zmena v pôvodnom stave deterministického nelineárneho systému môže priniesť neskoršie rozsiahle zmeny. Pritom ide o čisto fyzikálne prostredie závislé od neživých prvkov, ako sú molekuly vzduchu. Násobne komplexnejší nelineárny systém je spoločnosť, kde sa žiadny z miliárd subjektov nespráva deterministicky, ale viac-menej náhodne. Predpovedať vývoj tohto systému je nemožné. Napriek tomu sa o to mnohí neustále snažia.

Napríklad vznikajú predikcie ekonomického rastu a inflácie na budúci rok. Na základe ich vývoja sa vytvárajú odhady rastu finančných inštrumentov. A na základe nich mnoho firiem kalkuluje ceny svojich vstupov a výstupov, rozpočtuje tržby a zisky. Mnoho investorov na ich základe stavia portfóliá a oceňuje budúcu hodnotu svojich aktív. Problémom tohto prístupu je však to, že hoci mnohé inštitúcie udávajú svoje odhady s presnosťou niekoľkých desatinných miest, výsledok je často o niekoľko štandardných odchýlok vzdialený.

Ľudia milujú istotu

Ľudia však milujú istotu. Preto budú konzumovať veľmi presné, no absolútne nerealistické odhady budúcnosti. Milióny rokov evolúcie ľudských predkov v živočíšnej ríši plnej nástrah naučili ľudstvo uvažovať takmer výhradne v kontexte kauzality. Keď niečomu nerozumelo, vytvorilo si náboženstvo či príbehy, ktorými maskovalo neistotu bytia. Aj pohľad do histórie ukazuje, že všetko sa v nej vykladá na základe jasných kauzálnych príčin, hoci to tak nie je.

Centrálne banky, ktoré sa vydávajú za kľúčové ekonomické inštitúcie, neinterpretujú svet pravdepodobnostne, ale mechanicky. Pomocou úrokových sadzieb manipulujú množstvom peňazí v ekonomike, čím by mali ovládať infláciu aj ekonomický rast. Základný problém však je, že množstvo peňazí merať nevedia. A tak napriek tomu, že svoju politiku zakladajú na presných ekonomických dátach, v skutočnosti neovládajú nič iné ako malú časť finančného sveta – tvorbu rezerv komerčných bánk. Len veria, že ich politika sa prenesie do reálnej ekonomiky. Takýto prístup sa vo vedeckej komunite nazýva GIGO, z anglického garbage in, garbage out.

Monetárna politika sa do reality prenáša niekedy lepšie, niekedy horšie a niekedy vôbec. História centrálneho bankovníctva je aj z tohto dôvodu dlhou sériou zlyhaní bez väčšej schopnosti poučiť sa. Ale spoločnosť a ekonomika si z povahy zjednodušeného vnímania sveta ľuďmi vyžadujú politickú inštitúciu, ktorá garantuje schopnosť riešiť akékoľvek ekonomické či finančné problémy. Nezávisle od jej úspechov či zlyhaní.

Z tohto dôvodu bude skúsený ekonóm či investor len veľmi selektívne brať do úvahy predpovede a názory centrálnych bankárov a skôr sa bude zameriavať na následky ich konaní.

Optimistické centrálne banky