Banky zarobili na Slovensku za polovicu tohto roka dohromady 385 miliónov eur. V rovnakom období predchádzajúceho roka to bolo 372 miliónov eur. Vyplýva to z údajov Národnej banky Slovenska (NBS). Kľúčovou správou pre finančné inštitúcie je, že sa eurozóna dostáva z obdobia mimoriadne nízkych úrokových sadzieb, ktoré trvalo jedenásť rokov.

Významných bánk pribúda

Päť najväčších bánk, ktoré NBS označuje ako významné a vyžaduje od nich plnenie špeciálnych povinností, vygenerovalo zisk na úrovni 314 miliónov eur. To je o tri percentá viac ako v rovnakom období vlaňajška. Od roku 2023 sa medzi lokálne systémovo významné banky zaradí vďaka relatívne dynamickému rastu aj Prima banka. Bude tak musieť ako ostatné významné banky držať na základe rozhodnutia NBS dodatočný kapitálový vankúš. Prima banke sa darí rásť napríklad na trhu s úvermi na bývanie.

Jej podiel je viac ako 11 percent, pričom ku koncu prvého polroka 2020 bol necelých deväť percent. Bankový sektor vo všeobecnosti viaže relatívne bezpečnú mieru kapitálu. Kapitálová primeranosť bankového sektora bola ku koncu vlaňajška v rámci celého sektora 19,8 percenta a banky si ju udržujú aj v priebehu tohto roka. Najvýznamnejším hráčom na trhu zostáva Slovenská sporiteľňa, ktorá zarobila zhruba 96 miliónov eur.

„Počas druhého štvrťroka boli veľmi silnou témou najmä hypotéky, ktoré atakovali rekordné hranice. Ľudia si totiž chceli vzhľadom na rýchly rast úrokových sadzieb na trhu zabezpečiť čo najvýhodnejšie podmienky. Slovenská sporiteľňa tak ku koncu polroka 2022 zaznamenala rast objemu úverov na bývanie o viac ako 13 percent. Darilo sa aj kolegom z korporátneho bankovníctva, v úverovaní firiem sme narástli o vyše 19 percent,“ informoval finančný riaditeľ a člen Predstavenstva SlSp Pavel Cetkovský.

Výhľad na lepšie časy

V dôsledku dozvukov pandémie, vojny na Ukrajine či energetickej krízy dramaticky po celom svete rastie inflácia. Pre banky je to mimoriadne dôležitý signál. Európska centrálna banka totiž musí na vysoký rast cien zareagovať sprísňovaním monetárnej politiky. Pre banky v eurozóne to znamená, že budú viac zarábať na úrokových príjmoch aj vkladových položkách. Táto časť ziskov bola dlhé roky mimo hry.

„Banky úrokové výnosy štandardne zarábajú aj na depozitnej strane súvahy. To sa však nedeje, keď sa dlhšie obdobie ocitnete v zóne záporných úrokových sadzieb. Toto je anomália, ktorej sme boli vystavení už dlhšie obdobie. V takejto konštelácii banky nemajú žiadny príjem na celej depozitnej strane súvahy. Dokonca sú do určitej miery penalizované za depozitá svojich klientov. Na úrokovej strane im zostáva jediný zdroj príjmu, a to je úverový,“ vysvetlil v nedávnom rozhovore pre TREND generálny riaditeľ Tatra banky Michal Liday.

Úrokový výnos bánk sa v prvom polroku tohto roka dostal z 808,7 mil. na 822,4 milióna eur. Medziročne je to nárast o necelé dve percentá. Medzi najväčšími hráčmi na trhu zatiaľ nie je vývoj úrokových výnosov jednoznačný. Slovenská sporiteľňa ako najväčšia slovenská banka zaznamenala pokles úrokových príjmov, aj keď za tým jej manažéri vidia predovšetkým jednorazové faktory.

Výrazne nadpriemerný rast na prvý pohľad vykazuje ČSOB banka, no v jej prípade hrá rolu okrem iných faktorov relatívne menšia porovnávacia základňa. ČSOB totiž 1. októbra 2021 prevzala slovenské aktíva OTP banky. V druhej polovici roka sa úrokové príjmy budú zvyšovať výraznejšie, keďže sa podnikanie v bankovom sektore bude postupne vracať do štandardných koľají. Pre klientov to bude znamenať napríklad drahšie úverové produkty.

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa