Veľké armádne nákupy sa začínajú SNS rozpadať pod rukami

Veľa a draho

Čo, kedy, v akom množstve a za koľko chce armáda obstarať, je opísané v dokumente Dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl SR, ktorý v roku 2017 schválila aj vláda. Celkové obranné výdavky sú do roku 2030 kalkulované na 30 miliárd eur, z čoho asi tretina má smerovať na rozvoj rezortu obrany vrátane modernizácie a nákupu vojenskej techniky. Len v tomto roku by podľa harmonogramu modernizácie mal rezort rozbehnúť alebo realizovať takmer tridsať projektov. Lenže už dnes je jasné, že sa tento plán nestíha plniť v takom čase a rozsahu, ako je v ňom stanovené.

Príkladom je nákup nadzvukových lietadiel. Slovensko koncom minulého roka podpísalo s USA dohodu na nákup štrnástich stíhačiek F-16 spolu s leteckou výzbrojou, logistickou podporou a výcvikom personálu. Cena je viac ako 1,6 miliardy eur, započítaný je v nej však len servis na prvé dva roky.

Po zarátaní nákladov na prevádzku počas desiatich rokov by celková cena mala presiahnuť viac ako dve miliardy eur. V dlhodobom pláne je pritom na tento projekt vyčlenených len 1,1 miliardy eur.

Nesúlad s NATO

Ešte vážnejším problémom je skutočnosť, že realizované nákupy nie sú v súlade s tým, k čomu sa Slovensko zaviazalo voči NATO. Aliancia pravidelne vyhodnocuje požiadavky na kolektívnu obranu a z toho vyplývajúce spôsobilosti, ktoré majú ozbrojené sily členských krajín zabezpečiť.

Slovensko malo mať už v minulom roku vybudovanú mechanizovanú brigádu stredného typu, pričom išlo o „domácu úlohu“ z roku 2004, ktorej splnenie štát neustále posúval. Medzitým sa požiadavky NATO aj vzhľadom na situáciu na Ukrajine po anexii Krymu Ruskom zmenili a slovenská armáda sa mala prioritne sústrediť na vybudovanie ťažkej mechanizovanej brigády. Ide o vojenskú jednotku, ktorá disponuje ťažkou technikou, ako sú tanky, pásové bojové vozidlá pechoty s vysokou balistickou ochranou či húfnice.

Aktuálne nákupy však s výnimkou