Veľká banková kamufláž

Aktualizované 9.8.2012 o 15:55 o vyjadrenie Poštovej banky v závere článku

Do gréckych dlhopisov investovali vo svete desiatky bánk. No nestalo sa zvykom, že by očista od nich nespôsobila investorom účtovnú stratu. Takto začínal TREND pred štyrmi mesiacmi článok o Poštovej banke, ktorá sa ako jediná na Slovensku vážne popálila na gréckych štátnych papieroch. Na rozdiel od zahraničných finančných domov, ktoré sa pre grécke investície ponorili neraz hlboko do mínusu, Poštová banka účtovala kreatívnejšie, vďaka čomu vykázala za rok 2011 hrubý zisk prevyšujúci sedem miliónov eur.

Keď koncom minulého roka od už menšinového vlastníka J&T dostala banka peniaze na zaplátanie strát zo zlej investície, vzájomnú transakciu zaúčtovala tak, že grécka očista jej výsledok prakticky neovplyvnila. No ukázalo sa, že neúčtovala korektne. Aspoň podľa audítora. Ten k jej účtovnej závierke vydal podmienený názor, ktorý Poštová banka zverejnila až v lete vo výročnej správe.

Podľa KPMG Slovensko banka nemala vklad J&T prehnať cez výkaz ziskov a strát a umelo si tým nafúknuť výnosy. Záruka, ktorú jej dala finančná skupina na grécke dlhopisy, sa mala prejaviť ako transakcia s vlastníkom vo vlastnom imaní bankového domu. Poštová banka tak za rok 2011 mala vykázať stratu prevyšujúcu dvesto miliónov eur. Najväčšiu v tunajšom bankovom sektore za viac než dekádu. Keby ju ukázala, dostala by sa výsledkom hospodárenia jednorazovo do takých hĺbok ako VÚB či Slovenská sporiteľňa v 90. rokoch, keď ich štát musel ozdravovať a privatizovať.

Kapitál postačuje

Že mal audítor k účtovnej závierke banky výhrady, je významná vec. Takýto výrok si slovenské bankovníctvo pamätá leda tak z čias skrachovanej Slovenskej kreditnej banky. No na rozdiel od týchto starých prípadov Poštová banka nemá ťažkosti s vlastným kapitálom ani žiadne systémové problémy. V tradičnom bankovom biznise sa jej darí. Rastie nadpriemerne a tak aj zarába.

Jej vlaňajšia strata je výsledok jednorazového chybného rozhodnutia, keď v roku 2010 investovala neprimerane vysokú sumu do gréckych štátnych dlhopisov. Bondy ponúkali lákavý výnos, lebo ich kupovala v čase, keď sa nervozita okolo Grécka už začala stupňovať. Vtedy však málokto veril, že by krajina svoje dlhy riadne nesplatila. No stalo sa. Grécko svoj dlh reštrukturalizovalo a súkromní investori mu odpustili viac ako polovicu svojich nárokov. Poštová banka musela z tejto investície odpísať dovedna 275 miliónov eur.

Banka, ktorú The Banker ocenil najvyšším titulom, doplatila na grécke bondy. Za rok 2011 má zaknihovať stratu prevyšujúcu 200 miliónov eur

Upozornenie audítora neznamená, že by súkromnej banke – oficiálne stále v rukách Istokapitálu Maria Hoffmanna – chýbali vlastné zdroje. Skupina J&T ich doplnila ešte pred gréckym škrtom. Dokopy dodala 272 miliónov eur. Najprv boli uložené na termínovaných depozitoch a banka ich zaúčtovala do výnosov ako náhrady. Po gréckom haircute v marci 2012 ich rozpustila do ostatných kapitálových fondov v rámci vlastného imania – na účty, kam mali podľa audítora smerovať od začiatku.

Schovaná strata

Na prvý pohľad by tak malo byť všetko v poriadku. Peniaze sú tam, kde majú byť – vo vlastnom imaní. Straty z gréckych dlhopisov pokryli akcionári. No ako audit potvrdzuje, sporná operácia vo výsledovke pomohla banke zakamuflovať grécku stratu a v hospodárskom výsledku tak verejnosti neukázať, ako veľmi jej táto investícia nevyšla.

Poštová banka podľa vyjadrenia, ktoré poskytla TRENDU, vníma správu audítora ako odlišný pohľad na spôsob vykazovania účtovnej operácie, „ktorá nemala vplyv na vlastné imanie a kapitál banky“. Šéf banky Marek Tarda je podľa hovorkyne banky Evy Sagálovej na dovolenke, a tak sa nemohol k téme vyjadriť osobne. M. Hoffmann sa s TRENDOM rozprávať odmietol. Hovorkyňa však zdôraznila, že banka celý čas plnila zákonné ukazovatele obozretného podnikania.

Hoci Poštová banka vo výročnej správe za rok 2011 verejnosti stále komunikuje kladný výsledok hospodárenia, výhrady v stanovisku audítora neskôr uznala, keď ich zapracovala do tohtoročných kvartálnych výkazov. No i tam len do kumulatívu s kapitálovými fondmi. Bez správy audítora by tak vlaňajšia strata, ktorá by – na porovnanie, pohltila celý minuloročný, historicky najvyšší zisk Slovenskej sporiteľne – zostala takmer neviditeľná. Oficiálne ju bude musieť ukázať najneskoršie budúci rok koncom marca, keď zverejní čísla za rok 2012 s medziročným porovnaním.

Čo na to dohľad

Národná banka Slovenska (NBS) sa k skutočnosti, že banka pod jej dohľadom dostala pečiatku od audítora s podmieneným názorom, vyjadrila, ako keby bolo všetko v poriadku. Pripomenula, že za zostavenie účtovnej závierky je zodpovedný štatutárny orgán spoločnosti a externý audítor je zasa zodpovedný za to, aby na základe vykonaného auditu vyjadril názor na účtovnú závierku.

Podľa nej sa „v dôsledku ojedinelej, výnimočnej a súčasne vonkajšími okolnosťami spôsobenej situácie pri účtovaní môžu vyskytnúť rôzne prístupy“. Bankový dohľad zdôraznil, že diskutovaná operácia nemá vplyv na vlastné zdroje Poštovej banky. A dodal, že dohľad „uskutočňuje potrebné kroky v súvislosti s danou situáciou“ a bdie nad stabilitou celého finančného sektora.

NBS sa o spôsob vyrovnania s ťarchou gréckeho dlhu v Poštovej banke musela zaujímať dlho a intenzívne. Retailová banka stavila v prvom polroku 2010 na Atény priveľa. V tom čase to bol viac než dvojnásobok vlastného imania a zhruba pätina celkových aktív. Verejne svoju expozíciu napriek opakovaným dopytom TRENDU zapierala až do konca minulého roka. V marci spresnila, že má grécke bondy v nominálnej hodnote 504 miliónov eur, ktoré pred záverečným precenením účtovala v hodnote 441 miliónov eur.

Keď sa začalo ukazovať, že Grécko dlhy riadne nesplatí, bolo čoraz jasnejšie, že Poštová banka bude potrebovať veľa peňazí. Keby do nej nepritiekol nový kapitál, vlastné imanie by sa scvrklo na tretinu toho, čo by banka mala podľa zákona mať. NBS by potom na ňu musela uvaliť nútenú správu, keďže takto musí postupovať v prípade každej banky, ktorá vlastné zdroje udržiava na úrovni nižšej, ako je polovica kapitálovej požiadavky.

Poštová banka však peniaze dostala skôr, ako grécke dlhopisy musela odpísať. Vlastné zdroje jej po celý čas matematicky postačovali. Istrokapitál najprv v decembri zvyšoval základné imanie o 150 miliónov eur, z čoho do konca roka splatil tretinu. Pár dní pred Vianocami pustil do banky nového akcionára J&T Finance (3,52 %). Deň pred Štedrým večerom podpísal dohodu, v ktorej sa J&T zaviazala kúpiť časť – najprv do výšky 50 % (v marci posunuté dodatkom až na 75 %) pohľadávky zo štátnych dlhopisov, keby ich Grécko riadne nesplatilo. Na termínovaný účet v Poštovej banke v decembri vložila 180 miliónov eur. A keď sa v marci ukázalo, že grécky haircut bude väčší, ďalších 92 miliónov eur.

Ako hospodárili vybrané banky
(zisk po zdanení v miliónoch eur)

Komu patrí

Ak si TREND pred štyrmi mesiacmi kládol otázku, komu vlastne Poštová banka v skutočnosti patrí, otázka zostala doteraz nezodpovedaná. Aktuálnu štruktúru akcionárov do uzávierky TRENDU nezverejnila, hoci mala. Peniaze, ktoré do banky priniesla J&T pri gréckom marcovom haircute, akcionári rozpustili do kapitálových fondov banky.

No vložil ich tam Istrokapitál SE. Nie firma s názvom začínajúcim sa na J&T. Ešte pred týmto presunom obe strany podpísali dohody, ktorými vyrovnali všetky záväzky a pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv uzatvorených vlani v decembri a tento rok v marci v súvislosti s gréckym dlhom.

Nakoniec 100 miliónov eur zo sumy, ktorá bola chvíľu zakotvená v ostatnom kapitáli vo vlastnom imaní, použil Istrokapitál na to, aby splatil zvyšnú časť základného imania, ktoré upísal v decembri. Pomoc J&T z konca roka sa tak s odstupom mesiacov javí ako krátkodobá preklenovacia pôžička na kúpu času, kým si Istrokapitál nevyriešil iné vzťahy a nezískal nutné finančné prostriedky.

J&T Finance by mal mať v banke podľa výkazov Poštovej banky 5,65-percentný podiel, hoci J&T pred štyrmi mesiacmi TRENDU tvrdila, že v banke vlastní 9,9 percenta akcií. Spolumajiteľ skupiny J&T Patrik Tkáč vtedy cez české médiá informoval dokonca o tom, že v Poštovej banke má skupina získať 75 až 80 percent akcií.

NBS by už v týchto dňoch mala posudzovať žiadosť nového akcionára s hlavičkou J&T na získanie podielu v Poštovej banke. Od ktorého subjektu a na aký podiel, nevedno. Na túto otázku bankový dohľad NBS neodpovedal, keďže o prebiehajúcich konaniach neinformuje. Z toho možno usúdiť, že súhlas ešte neudelil. Nakoniec nie je vylúčené ani to, že vstup J&T sa neudeje na úrovni Poštovej banky, ale na niektorej z vyšších akcionárskych úrovní.

Mali dať do účtovníctva

• záruku menšinového akcionára J&T na 180 mil. eur na stratu z CP zúčtovať priamo do vlastného imania, keďže išlo o formu vlastníckeho vkladu
• banka mala dotvoriť opravné položky k znehodnoteným CP v sume 95 mil. eur ešte v roku 2011
• tak by sa hodnota investičných CP znížila o 95 mil. eur a rezervné fondy by sa zvýšili o 146 mil. eur
• a najmä, hospodársky výsledok pred zdanením by bol o 275 mil. eur nižší a HV po zdanení by poklesol o 223 mil. eur, banka by vykázala stratu takmer 218 mil. eur, ktorá by sa kapitálovo nahradila až na úrovni vlastného imania

Dali do účtovníctva

• záruku menšinového akcionára J&T na 180 mil. eur na stratu z CP zaúčtovali ako výnos do výsledovky
• banka dotvorila opravné položky k znehodnoteným CP v sume 95 mil. eur až v prvom kvartáli tohto roku
• znehodnotenie CP vo výsledovke takmer prekryl spôsob účtovania „náhrad“ zo záruky od akcionára
• banka vykázala zisk pred zdanením 7,06 mil. eur, zisk po zdanení dosiahol 5,19 mil. eur

PRAMEŇ: Správa audítora KPMG Slovensko, Výročná správa Poštovej banky za rok 2011

Základné pojmy z auditu

• audítorské overenie potrebujú pre individuálnu účtovnú závierku obchodné spoločnosti a družstvá s brutto majetkom nad jeden milión eur alebo s čistým obratom nad dva milióny eur
• audit musia mať všetky firmy, ktoré zostavujú konsolidované výkazy
• audit overuje, či účtovníctvo poskytuje verný a pravdivý obraz o podnikaní firmy
• za vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky zodpovedajú štatutári firmy
• stanovisko audítora dostane firma, ktorej účtovníctvo poskytuje verný a pravdivý obraz
• pokiaľ audítor posúdi účtovníctvo ako verné a pravdivé, no nesúhlasí s niektorými účtovnými postupmi, ktoré používa manažment alebo ich nedokáže dostatočne posúdiť, dáva podmienený názor
• dôvody na podmienený názor audítora sú nesúhlas s manažmentom, obmedzenie rozsahu auditu a neistota o pravdivosti informácií z účtovníctva
• pokiaľ sa dôvody na podmienený názor rôzne kombinujú, môže audítor dať záporný názor alebo odmietnuť udeliť názor, čím vyjadrí, že účtovníctvo nedáva verný obraz o podnikaní firmy

PRAMEŇ: KPMG Slovensko (upravené, skrátené)

Reakcia Poštovej banky

Poštová Banka sa vo štvrtok voči tvrdeniam TRENDU ohradila. "Článok výrazným spôsobom poškodzuje dobré meno banky a banka ho považuje za útok nielen na ňu samotnú ale aj na akcionárov banky a jej manažment," citovala stanovisko banky agentúra SITA. Banka zároveň dodala, že polročná účtovná závierka Poštovej banky potvrdila korektný spôsob vykazovania finančných údajov.

Správa KPMG vyplynula podľa Poštovej banky z odlišného pohľadu audítora na spôsob vykazovania účtovnej operácie, ktorá nemala vplyv na vlastné imanie a kapitál banky. "Akúkoľvek polemiku ohľadne spomínanej účtovnej operácie z roku 2011 považuje banka za účelovo vytiahnutú informáciu podanú nekorektným spôsobom," uviedla banka v stanovisku. 

Za prvý polrok 2012 banka dosiahla čistý zisk 18,9 milióna eur. Polročná účtovná závierka banky je auditovaná a správa audítora je podľa vyjadrení Poštovej banky bez akejkoľvek výhrady, "čím jednoznačne potvrdil korektný spôsob vykazovania finančných údajov banky, ako aj to, že všetky účtovné operácie Poštovej banky uskutočnené ku koncu roka 2011 a počas prvého štvrťroka 2012 boli adekvátne danej situácii, čo vo svojom vyjadrení pre týždenník Trend potvrdila aj Národná banka Slovenska".

Foto - Maňo Štrauch