Veľa Slovákov by nechalo Ukrajinu bojujúcu o existenciu padnúť

Ukrajina krváca už dva roky. Za posledných dvanásť mesiacov sa situácia na fronte prakticky nezmenila. S nádejami očakávaná protiofenzíva priniesla Kyjevu len nepatrné územné zisky, nepodarilo sa však oslobodiť žiadne významnejšie mesto ani preťať pozemné zásobovacie trasy smerom k moru. Krymský most stále stojí.

K morálke obrancov neprispeli ani personálne zmeny v najvyššom vedení, ku ktorým sa uchýlil prezident Volodymyr Zelenskyj. V septembri odvolal ministra obrany Oleksija Reznikova. Minulý mesiac vystriedal populárneho náčelníka generálneho štábu Valerija Zalužného doterajší veliteľ pozemných síl Oleksandr Syrskij.

Ukrajina má zároveň čoraz väčšie problémy s mobilizáciou nových síl, ktoré by vystriedali vyčerpaných vojakov. Trápi ju aj nedostatok moderných zbraní, dronov, stíhačiek, protileteckých systémov a predovšetkým munície. Už ani najväčší optimisti neveria v rýchle víťazstvo Kyjeva a analytici predpokladajú, že na Ukrajine sa bude bojovať aj v budúcom roku.

Sklamanie zo sankcií

Doteraz sa nenaplnili ani nádeje, že agresiu Putinovho režimu zlomia hospodárske sankcie. No odhodlali sa na ne iba vyspelé štáty. Latinskoamerické, africké ani ázijské krajiny s výnimkou Južnej Kórey a Japonska sa k úsiliu Západu nepripojili. Aj keď Európska únia a Spojené štáty patrili do roku 2022 medzi najvýznamnejších odberateľov ruských surovín a dodávateľov technologicky pokročilých výrobkov, časť medzier na trhu vyplnil sivý reexport cez stredoázijské republiky a časť import, prevažne z Číny. Ropu a plyn Rusko so zľavou predáva Indii a Číne.

Na vojenčenie chce Moskva tento rok vynaložiť takmer dvojnásobok prostriedkov oproti minulému roku. Armádny rozpočet tak prekročí hranicu šiestich percent HDP. „Aj keď je to menej ako dvanásť až sedemnásť percent HDP, ktoré utrácal na obranu Sovietsky zväz na vrchole studenej vojny, je to porovnateľné s vojenskými výdavkami Spojených štátov v osemdesiatych rokoch,“ uviedol think tank Carnegie Endowment for International Peace.

Hrubý domáci produkt Ruska síce v prvom roku invázie klesol, veľ-kosť tohto poklesu však bola porovnateľná s prvým rokom pandémie koronavírusu. Na tento rok OECD pôvodne Moskve predpovedala ďalší pokles, odhad však nedávno zmenila a teraz v súlade s Medzinárodným menovým fondom a so Svetovou bankou očakáva, že ruská ekonomika porastie.

„Za rok 2023 by mal objem ruského exportu dosiahnuť 420 miliárd dolárov, čo je o pätnásť percent menej ako v roku 2021,“ odhadli ekonómovia Alexander Knobel a Alexander Firančuk z moskovskej akadémie RANEPA. Objem dovozu do Ruska podľa nich v minulom roku dosiahol hodnotu 285 miliárd dolárov, teda o desať percent viac ako v roku 2022. Dominantným obchodným partnerom Moskvy sa stal Peking so 41-percentným podielom na importe a 26-percentným podielom na exporte.

Chladnúca podpora

S každým ďalším mesiacom, o ktorý sa údajne trojdňová „špeciálna vojenská operácia“ predlžuje, silnie únava na strane obrancov aj ich podporovateľov. Ak na začiatku vojny schvaľovalo finančnú pomoc Ukrajine 80 percent občanov Európskej únie a 67 percent súhlasilo aj s dodávkami vojenskej techniky, na konci minulého roka to bolo už len 72, respektíve 60 percent.