Veľa peňazí, málo start-upov

Na trhu sa vyprofilovali prinajmenšom dva tucty investorov ochotných podporiť začínajúce projekty. Ibaže zároveň pribúda kritických hlasov. Že aj keď start-upov je vcelku dosť, s ich kvalitou je to zvyčajne mizéria. TREND pátral po príčinách tejto čierno-bielej skúsenosti. Rýchle zhrnutie: realita je farebnejšia.

Slovenský start-up Photoneo prežíva príbeh ako z Kremíkového údolia. Založila ho trojica talentovaných inžinierov, ktorá sa pustila do vývoja technológie snímania trojrozmerného priestoru. Do niečoho v štýle Kinectu, pohybového ovládača z Xboxu, len presnejšieho a spoľahlivejšieho. Nechceli však konkurovať hernej konzole. Uplatnenie videli skôr v priemyselných robotoch alebo samojazdiacich autách.

Úplné začiatky financovali autori nápadu z vlastných peňazí, neskôr im pomohol inkubátor anjelského investora. Skok na vyšší level, ktorý im umožní spustiť výrobu a predaj, prišiel tento rok v septembri. Photoneo získalo finančnú injekciu 2,1 milióna eur od šestice investorov na čele s českou investičnou spoločnosťou Credo Ventures. Peniaze do projektu vložili aj dvaja Slováci: zakladateľ Esetu Miroslav Trnka a majiteľ spoločnosti FinViz a inkubátora BrainHouse (kde Photoneo začínalo) Juraj Ďuriš.

Niečo viac ako dva milióny eur do slovenského start-upu je jedna z najväčších investícií typu seed v tomto regióne vôbec. „Photoneo je dôkaz, že v strednej Európe môže vzniknúť revolučná technológia s celosvetovým vplyvom,“ vysvetlil hlavný dôvod investorského rozhodnutia partner Credo Ventures Andrej Kiska mladší. Toto vyjadrenie síce vzniklo primárne pre PR potreby, ale je v ňom zakódovaná aj odvolávka na azda najzásadnejší problém slovenských start-upov.

Lakmusové papieriky

Okrem Photonea má Credo, spravujúce fondy v objeme osemnásť miliónov eur, na Slovensku už len jednu investíciu. Pred dvoma rokmi podporilo start-up Excalibur, ktorý vyvíja systém na autentifikáciu používateľov online služieb prostredníctvom mobilu. Dôvod, prečo investícií nie je viac, A. Kiska vysvetľuje kvalitou projektov, čo podľa neho naznačuje aj medzinárodné porovnanie: „Na Slovensku investujeme do jedného z 250 biznis plánov, v Česku do jedného zo 130.“

Podobnú skúsenosť má aj M. Trnka. Ako človek so značným investorským potenciálom sa so zámermi start-upistov zoznamuje dosť často. Vo všeobecnosti ich hodnotí slovami, že väčšinou sú slabé alebo slabo rozpracované. Momentálne má v portfóliu „len“ tri projekty: dva na Slovensku (Photoneo a Psiometry, zaoberá sa identifikáciou osôb) a jeden v Maďarsku.

V cudzine, v Nemecku, Česku a Fínsku, má štvoricu investícií aj stredoeurópsky fond J&T Ventures, ktorý funguje pol druha roka s balíkom 2,3 milióna eur. Partnerstvo so slovenským Združením mladých podnikateľov, ktoré organizuje súťaž Podnikateľský nápad roka, mu zasa pomohlo nájsť zatiaľ jediný tunajší projekt (Pygmalios s technológiou na sledovanie a analýzu objektov, tovaru či zákazníkov v obchode a priemysle). Finančníci doň kapitálovo vstúpil vlani v lete.

Start-upové súťaže môžu byť lakmusovým papierikom kvality a kvantity slovenských projektov. Na jednej strane, často sa v nich točia tie isté tímy. Podobne ako herci v slovenských televíznych seriáloch – a potom to tak aj vyzerá. Na druhej strane, opakované úspechy niektorých tímov svedčia o ich potenciáli. Napríklad Excalibur sa takto dostal do medzinárodných akcelerátorov Telefónicy (Wayra) a Deutsche Telekomu (Hubraum) a zahviezdil tiež v súťažiach Start- upAwards.SK a Intel Global Challenge Europe.

Debatu o kvalite slovenských start-upov si už dlhšie všíma aj Ivan Štefunko, ktorý je jednou z hlavných tvárí tunajšieho start-upového ekosystému. Sám sa podieľal na vzniku niekoľkých projektov, ako napríklad Pelikan.sk alebo Diagnose.me.

Neskôr pod hlavičkou svojej firmy Neulogy poskytoval start-upom konzultačné služby a spustil súťaž Start-upAwards.SK. Pred pol druha rokom rozbehol investičnú spoločnosť Neulogy Ventures, ktorá dnes disponuje 26 miliónmi eur od štyroch desiatok súkromných investorov a spravuje tiež časť peňazí EÚ na podporu start-upov.

S názormi kolegov investorov, že slovenské start-upy, až na výnimky, nestoja zaveľa, sa I. Štefunko stotožniť nevie. Vysvetľuje, že Neulogy Ventures má momentálne v portfóliu dvadsiatku projektov, väčšinou seed investícií: „A nie je to tým, že máme nízke kritériá.“ Podľa I. Štefunka, ktorého jeho fanúšikovia prezývajú „otec slovenských start-upov“, sa kvalita projektov oproti minulosti zlepšuje: „Spravili veľký pokrok tak v kvalite technológií, ako aj v prezentačných schopnostiach.“ Nazdáva sa, že ľudia, ktorí sa ku kvalite a kvantite start-upom vyjadrujú skepticky, nemajú dostatočný prehľad o dynamike, akou prostredie začínajúcich firiem prechádza.

Chýbajú ľudia

Start-upová scéna určite dynamická je, na tom sa zhodujú aj jej kritici. No kladú si otázku, či táto dynamika pracuje v jej prospech. Dávid Štálnik z Klubu G4 napríklad hodnotí efekty „mediálneho ošiaľu“, ktorý sa okolo start-upov rozvinul v posledných rokoch. Podľa neho začali médiá v snahe získať mladého čitateľa často dávať priestor „pseudostart-upistom a pseudoinvestorom“.

Výsledkom sú „prehnané ambície kvázistart-upistov, ktorí často neurobili nič okrem powerpointovej prezentácie“, myslí si investičný manažér zoskupenia okolo investora Karola Gogoláka. Klub G4 sa istý čas venoval aj start-upom, ale posledné dva roky sa zameriava na iné investície. Vložil však peniaze do fondov Neulogy a Creda.

Na „medializáciu témy“ poukazuje aj Michal Truban z Websupportu. Takisto investor (v Neulogy) a tiež človek, ktorý stojí za novými projektmi, ako sú NiceReply alebo InHiro. Start-upovú pojmológiu veľmi nemusí, hoci oceňuje, že veľa mladých ľudí pritiahla k podnikaniu, lebo vďaka nej vyzerá lákavo. „Ale mnohým ľuďom to zároveň zmazalo, že stále ide o podnikanie, pri ktorom treba vytvárať hodnotu a hľadať zákazníkov, že to nerobia preto, že chcú byť start-upisti,“ dodáva.

Ďalší problém slovenskej start-upovej scény môže byť v tom, že