Veľa kriku pre nič

Cez českú snemovňu prešla penzijná reforma. No už teraz jej predpovedajú veľké problémy v opozíciou ovládanom senáte. Na to, že jej vznik trval zhruba desať rokov, je veľmi málo ambiciózna. Až tak málo, že by opozičných sociálnych demokratov zavedenie druhého piliera vôbec nemalo trápiť. Napriek tomu bývalý minister financií Bohuslav Sobotka hovorí o privatizácii penzií a sekere za 20 miliárd korún.

Z pôvodne plánovaného povinného zavedenia druhého piliera pritom ostalo iba torzo. Prvým dôvodom, prečo by sa socialisti nemuseli obávať spustenia reformy, je jej dobrovoľnosť. Všetci klienti, súčasní i budúci, do druhého piliera vstúpia na základe vlastného rozhodnutia. Tradičným prvkom druhého piliera pritom býva povinný vstup, prinajmenšom pre mladšie ročníky. Aj Slovensko počíta so znovuzavedením tohto pravidla. Len tak dokáže druhý pilier výraznejšie zmierniť dôsledky starnutia populácie na štátny rozpočet. V Česku si budú dobrovoľní sporitelia platiť do druhého piliera päť percent zo mzdy. Tri percentné body si prevedú z verejného dôchodkového poistenia. Namiesto súčasných 28 percent na penzie si už budú platiť len 25 percent. Zvyšné dva body do druhého piliera si doplatia z vlastného, čím si znížia čistú mzdu. To je druhá prekážka masívnejšieho rozšírenia druhého piliera. Takto nastavený systém bude na prestup motivovať hlavne veľmi dobre zarábajúcich ľudí, ktorí majú limitované penzie zo štátneho systému. No ich vyššie príspevky budú chýbať na platenie penzií priemerne a podpriemerne zarábajúcim Čechom. Toto je aj najočakávanejší model druhého piliera – s účasťou obmedzenou na ľudí s nadpriemernými príjmami.