Vedieť čítať sneh sa oplatí. Lavína si obete nevyberá

Život mu zachránil lavínový airbag a kamarát. „Airbag ma našťastie udržal na povrchu a stlmil môj dopad. Kamarát, ktorý obozretne stál na vrchole a čakal, kým sa spustím, to celé videl. Rýchlo ku mne zlyžoval a zachránil ma. Neviem, ako by to dopadlo, keby bol niekde podo mnou a musel by zdĺhavo ku mne šliapať alebo by bol tiež zasypaný,“ hovorí Ondrej a dodáva, že hneď potom obaja absolvovali lavínový kurz a už zbytočne neriskujú.

Zdroj: Maňo Štrauch

Keď udrie biela smršť

Zasneženú panenskú prírodu si užívajú bežní turisti, lyžiari a najviac skialpinisti poctivo stúpajúci na lyžiach a lyžujúci mimo zjazdoviek. Prachový sneh vie vyplaviť endorfíny, ale aj uhasiť život. A šťastie praje najmä pripraveným.

„Kľúčové je naučiť ľudí správne sa rozhodnúť, kedy pokračovať v túre a kedy sa radšej vrátiť,“ hovorí horský vodca a zakladateľ firmy Mountain Pro Guiding Miki Knižka, ktorý spolu s kolegami na kurzoch učí ľudí predovšetkým vyhýbať sa lavínam.

Aj on vie o bielej smršti svoje: „V lavíne zahynul môj najlepší kamarát Ďuro Petranský, ktorý išiel na chatu s vynáškou. Ďalšiu osobnú skúsenosť som mal v Kanade pri lezení ľadopádov. Vtedy som ešte nebol horským vodcom, o lavínach som nevedel takmer nič. Mali sme obrovské šťastie a druhýkrát sme sa narodili.“

Zdroj: Radka Horynová

Na Slovensku sú lavinózne svahy v nadmorskej výške 1200 – 2000 metrov vo Vysokých a Nízkych Tatrách, v Malej a Veľkej Fatre. Najčastejšie sú v slovenských pohoriach lavíny z doskovitého vetrom naviateho snehu. Lavíny sleduje Stredisko lavínovej prevencie v Jasnej pod Chopkom, ktoré aj vyhlasuje lavínové nebezpečenstvo. Pracovníci Horskej záchrannej služby niekedy musia pristúpiť k preventívnemu odstrelu snehovej pokrývky.

Najväčšia lavínová tragédia na Slovensku sa udiala v noci zo 6. na 7. februára 1924 v lesníckej osade Rybô. Šesťsto ton snehu zasypalo dvadsaťdva ľudí, z ktorých osemnásť zahynulo. Nános lavíny bol taký veľký, že sa neroztopil ani cez leto. Vozy, ktoré vtedy prechádzali dolinou, museli ísť cez snehový tunel. V súčasnosti už riziko takýchto lavín najmä vďaka efektívnemu zalesneniu hrozí len minimálne.

Sledujte stupnicu. Aj na Slovensku platí päťstupňová stupnica lavínového nebezpečenstva, pričom jednotka predstavuje najmenšie riziko. Lavíny však môžu padať už od druhého stupňa, najmä na strmých svahoch a pri výraznom zaťažení. Pri treťom stupni by sa do hôr mali vybrať iba veľmi skúsení lyžiari a turisti. Pri štvrtom by však mali ostať doma aj tí.

Bez výbavy nevstupujte do terénu

Zodpovední skialpinisti vás so sebou nezoberú na výpravu, ak nemáte kompletnú lavínovú výbavu. Základná sa dá kúpiť od stosedemdesiat do štyristo eur, v závislosti od toho, koľko investujete do samotného vyhľadávača. Je to malý prístroj, ktorý by mal každý nosiť na sebe, nikdy však nie tesne pri mobilnom telefóne alebo pri vysielačke.

Vyhľadávač vysiela signál, ale v prípade nehody sa dá prepnúť na príjem a môžete ním hľadať signál z iných vyhľadávačov lavínou zasypaných osôb. Čím je vyhľadávač drahší, tým by mal poskytovať presnejšiu a rýchlejšiu lokalizáciu. Žiadny nie je zlý, treba sa s ním iba naučiť pracovať a poznať jeho slabšie stránky.

Niektoré prístroje sa po určitom čase samy prepnú z príjmu na vysielanie. Je to pre prípad, že by sa aj pôvodný záchranca zmenil na obeť. V teréne by ste vždy mali byť minimálne dvaja, to znamená mať aspoň dva vyhľadávače. Ak by došlo k zasypaniu jedného, druhý treba prepnúť na prijímanie signálu. Dôležité je mať skontrolovanú funkčnosť bateriek. K výbave patrí aj lopata a sonda, čo je tenká tyč, ktorou sa hľadajú zasypané osoby.

Zdroj: Radka Horynová

Kritických 15 minút

Nestačí mať iba časť výbavy. Lavínová výbava musí byť kompletná. Skúsenosti a štatistiky hovoria, že po zosunutí lavíny nie je viac ako pätnásť minút na to, aby sa obeť dala vyhrabať. Štvrťhodina je neuveriteľne málo času, ak si predstavíte, že treba najprv v mase snehu zasypaného lokalizovať vyhľadávačom, následne presne lokalizovať pomocou sondy a vyhrabať ho. Ak máte len časť výbavy – vyhľadávač a lopatu, trvá to zvyčajne 25 minút a viac. Ak máte iba vyhľadávač a k dispozícii lyže a svoje ruky, záchrana trvá jednu až dve hodiny.

Pätnásť minút je zároveň čas, ktorý v 90 percentách prípadov zasypaný dokáže prežiť pod lavínou. Po tridsiatich minútach sú šance na prežitie už len tretinové. Príčinou úmrtia býva udusenie. Sneh dokáže upchať dýchacie cesty alebo tlak snehu neumožní pľúcam nadýchnuť sa.

Ak aj máte pod snehom trochu vzduchu, po hodine a pol nastáva podchladenie a klesá nádej na záchranu o ďalších 15 percent. Pri podchladení je nebezpečné aj samotné vyhrabávanie osoby, lebo tým, že hýbeme jeho skrehnutými končatinami, do jeho telesného jadra sa dostane studená krv a tá môže spôsobiť smrť.

Zdroj: Radka Horynová

Ťažký živel

Navyše, keď padne lavína, je všade sneh a ten dá zabrať. Už keď ste v ňom po kolená, je brodenie náročné. Sneh vie dokonale obopnúť človeka a stuhnúť. Svoje o tom vie aj horský vodca M. Knižka. O kamaráta prišiel v lavíne v Malej Studenej doline pod Téryho chatou. To bolo jeho prvé zoznámenie s lavínou, zúčastnil sa aj na záchrannej akcii.

Neskôr v Kanade zažil lavínu obrovských rozmerov. „Odtrhla sa bez pričinenia človeka vysoko nad nami. Keďže sme stáli pod kolmým ľadom, tak tá najväčšia sila nás minula. Ak by prišla o päť minút skôr, nikto z nás by to neprežil. Vtedy som si uvedomil, že bola len náhoda, že sa nám nič nestalo, väčšina takých lavín sa končí fatálne. Po tejto skúsenosti som sa zúčastnil profesionálneho sedemdňového lavínového kurzu v Kanade, ktorý patrí medzi najlepšie na svete. Začal som sa viac zaujímať o lavínovú problematiku a vyústilo to do toho, že som sa stal horským vodcom,“ spomína Miki.

Zdroj: Radka Horynová

Pomocník airbag a lopaty

Ondrej Chinoranský už spomínal, ako veľmi vie pomôcť lavínový airbag. Je to nafukovací vankúš, pripojený k ruksaku, ktorý sa za pár sekúnd nafúkne okolo hlavy alebo tela. V dnešnej dobe je to jediná aktívna lavínová pomôcka, ktorá človeku vo väčšine prípadov pomôže ostať na povrchu lavíny. Jeho cena sa pohybuje od 400 do 1000 eur.

Na trhu je dostupné aj oblečenie so systémom Recco. Je to reflektor – malá doštička všitá do rukáva bundy alebo nohavíc, funguje podobne ako bezpečnostný systém na tovare v obchodoch. Reflektor všitý v oblečení odráža radarové vlny, ktoré vysiela detektor záchranárov. Realita je však taká, že väčšina lyžiarskych stredísk nedisponuje takýmito zariadeniami, na Slovensku má horská záchranná služba iba dva. Recco teda nenahrádza lavínovú výbavu.

Zdroj: Radka Horynová

Vodičák na sneh

Najlepšou ochranou je však prevencia. „Robíme kurzy pre začiatočníkov i pre pokročilých. O kurzy je čoraz väčší záujem. Záujemcovia sa tu dozvedia, čo je lavínová prevencia, naučia sa, ako správne čítať terén, ako sa robí a vyhodnocuje profil, ukážu im, ako postupovať pri zjazdoch.

„Predvedieme a opíšeme, ako urobiť test stability, a čo je veľmi dôležité, naučíme, ako pracovať so základnou lavínovou výbavou. Tou je vyhľadávač, sonda a lopata. Aj tú si môžete požičať,“ hovorí horský vodca M. Knižka. Klienti si na kurze skúšajú aj pátraciu akciu, naučia sa podať prvú pomoc zranenému a podchladenému človeku.

Zdroj: Radka Horynová

Jeden z takýchto kurzov absolvoval aj riaditeľ vývoja softvéru spoločnosti PosAm Peter Hladký. „Človek by si povedal, čo sa už len dá trénovať na kopaní lopatou. Ale možnosť vyskúšať si záchranu človeka spod lavíny – hoci nanečisto – je niečo úplne iné, ako sa len pozerať alebo poznať teóriu. Uvedomil som si, že ide o sekundy a každé natrénovanie práce s lavínovou výbavou tie sekundy šetrí. Bol som prekvapený, ako dlho sme napríklad hľadali sondou zakopané ruksaky, ktoré boli len 10 metrov od nás. A to sme neboli pod stresom, že ideme zachraňovať život. Po kurze už inak vnímam aj predpoveď počasia,“ hovorí P. Hladký. 

Kam za nimi

Užitočné odkazy