Vedecké parky hľadajú peniaze, štát zrejme prispeje z eurofondov

Ide o sumy v desiatkach miliónoch eur, čo by zrejme položilo každú slovenskú univerzitu. „Spôsob financovania zatiaľ nie je doriešený, parky sú momentálne financované z rozpočtu univerzity,“ hovorí riaditeľ Univerzitného vedeckého parku Žilinskej univerzity Michal Zábovský. Ročné náklady parku vyjdú na milión eur.

Obmedzenia pre firmy

Výrazným obmedzením, ktoré bráni univerzitám zúročiť nové alebo inovované priestory a kvalitné prístrojové vybavenie, sú podmienky nakladania s prostriedkami Európskej únie. Tie umožňujú žilinskému univerzitnému parku riešiť zmluvne výskum a vývoj so súkromnými firmami maximálne na dvadsať percent.

„Výskum a publikovanie výstupov, ochrana výstupov a ich komercionalizácia si vyžadujú dlhšie časové obdobie.“

Park má podľa M. Zábovského priame zmluvy o výskume s desiatimi firmami, napríklad s firmami Huawei Technologies, Slovácké strojírny a Scheidt & Bachmann. S ďalšou tridsiatkou podnikov spolupracuje cez priemyselné konzorciá najmä v oblasti inteligentnej dopravy a výroby, telekomunikácií či nových materiálov.

Slovenská technická univerzita má podmienky nastavené ešte prísnejšie. „V univerzitnom vedeckom parku Cambo nemôže prebiehať žiadny komerčný výskum na základe objednávok firiem,“ vysvetľuje Milan Marônek, prodekan Materiálovotechnologickej fakulty STU v Trnave. V najbližších piatich rokoch tak škole odpadávajú výnosy z prenájmu prístrojového vybavenia biznis sfére či za prenájom priestorov vo vedeckom parku pre komerčné subjekty.

Dočasná situácia

V dlhšom horizonte sa školy spoliehajú na finančné zhodnocovanie výsledkov vlastného výskumu v praxi cez predaj výsledkov a zmluvný výskum pre firmy. „Vzhľadom na to, že park Cambo Trnava bol otvorený pred necelým rokom, o tejto fáze je ešte skoro hovoriť. Samotný výskum a publikovanie výstupov, ochrana výstupov a ich komercionalizácia si, samozrejme, vyžadujú dlhšie časové obdobie,“ upozorňuje M. Marônek.

Tímu Cambo sa zatiaľ podarilo získať zo štrukturálnych fondov tri projekty riešené v spolupráci s firmami, uspel aj v európskej schéme na podporu excelentných laboratórií. To parku pomohlo udržať mladích vedcov, ktorí sa na prácu v Combo špeciálne školili v nemeckých vedeckých centrách.

Dovtedy sú školy primárne odkázané na výskumné projekty zo slovenských a európskych grantových schém, pričom najmä na európskej úrovni je konkurencia zabehnutých vedecko-výskumných pracovísk z vyspelých štátov EÚ veľmi tvrdá. Jednoduché to nebude ani na doma, kde v rokoch 2015 a 2016 univerzity otvorili sedem vedeckých parkov a ďalších päť výskumných centier.

Rovnaký problém – ako utiahnuť prevádzku parku, kým sa nájde forma stabilnej spolupráce s komerčnou sférou a spôsob jej monetizácie – majú pritom takmer všetky. Či a ako dokážu nájsť dostatok výskumných projektov, je otázne.

Platy vedcov

Situáciu novým parkom komplikuje aj odchod doktorandov a starších výskumných pracovníkov do zahraničia alebo súkromnej sféry, ktorá v súčasnosti zúfalo hľadá technických odborníkov. „Je to celoslovenský problém vyplývajúci najmä z nedostatočného financovania školstva, ktorý sa kompetentným stále nedarí riešiť,“ hovorí M. Marônek.

Hoci nové vybavenie a možnosť pracovať na moderných prístrojoch výrazne zvýšili atraktívnosť práce vo výskume na vysokých školách, ktoré majú park, odstrašujúco naďalej pôsobí odmeňovanie vedeckých pracovníkov. „Pri súčasných kritériách a nastavení systému nie sú mladí ľudia, často živitelia rodín, motivovaní vydať sa na dráhu vedy a výskumu na slovenských univerzitách. Nástupný plat odborného asistenta je