Cenu švédskej centrálnej banky na počesť Alfreda Nobela tento rok získal sedemdesiatročný Brit Angus Deaton za „analýzu spotreby, chudoby a blahobytu“. Minulý týždeň mu ju udelila komisia švédskej akadémie vied spolu s odmenou v hodnote viac ako 850-tisíc eur.

Od ragby k ekonómii

A. Deaton sa narodil len niekoľko týždňov po skončení druhej svetovej vojny v škótskom Edinburghu, kde dve storočia pred ním pôsobil aj otec ekonómie Adam Smith. Vyrastal v skromných rodinných pomeroch na hraniciach severného Anglicka a južného Škótska. Posadnutie rôznymi druhmi meraní, či už chudoby alebo cenovej hladiny, zdedil po svojom otcovi. Ten, aj keď nemal formálne vzdelanie, sa uplatnil ako inžinier a na štúdiách svojho syna trval.

Napriek odporu matky ho poslal na vtedy jednu z najlepších stredných škôl Fettes College do Edinburghu. Neskoršiemu prijatiu mladého Angusa na Cambridge potom pomohla aj študentova záľuba v ragby. „Fitzwilliam [jedna z 31 cambridgeských „colleges“, pozn. TREND] potrebuje útočníkov do druhého radu,“ povedali mladému Deatonovi počas pohovoru na jednu z najlepších univerzít na svete.

Tam sa budúci ekonomický nobelista najprv chcel stať filozofom vedy, avšak po odmietnutí tútorom začal holdovať skôr kartám a alkoholu. „Tak potom je tu len jedna vec pre ľudí ako vy... ekonómia,“ povedali podľa autobiografického článku A. Deatonovi. Keďže odchod z vysokej školy by mladík pred otcom nevedel obhájiť, dal sa na štúdium ekonómie.

Tento odbor sa mu rýchlo zapáčil, aj keď vysokú matematiku, ktorá sa v ekonómii začala viac a viac využívať, ešte veľmi neovládal. Štúdium na Cambridgei totiž pozostávalo hlavne z čítania, písania a diskusií. Tam mladý A. Deaton pochopil, že ekonómia je najmä o troch veciach: o teórii, ktorá vysvetľuje, ako svet hospodárstva funguje, o faktoch, ktoré do teórie zapadajú alebo aj nie, a o písanej prezentácii záverov, ktoré tieto mechanizmy presvedčivo opíšu.

V prvých formujúcich rokoch na univerzite ekonóma ovplyvnila najmä práca Taliana Franca Modiglianiho o cykle ľudskej spotreby počas života, ako aj Američana židovsko-ruského pôvodu Simona Kuznetsa (obaja tiež získali Nobelovu cenu). Po promóciách v roku 1971 si mladý A. Deaton našiel prácu v britskej centrálnej banke, avšak žiť a pracovať zostal aj v Cambridgei, kde študovala jeho nevesta.

AIDS, ktorý pomáha

Tam spolupracoval s Richardom Stoneom, tiež budúcim nobelistom, ktorý pomáhal rozpracovávať systém národného účtovníctva, dnes známeho najmä štatistikami hrubého domáceho produktu. Deatona však zaujímala hlavne spotreba. Teda to, koľko rôzni ľudia míňajú alebo šetria a na čo, v závislosti od výšky ich príjmov či cien konkrétnych tovarov a služieb.

Dovtedy totiž ekonómovia na podobné prepočty používali modelového neexistujúceho priemerného spotrebiteľa. Ak sa však rôzne skupiny obyvateľstva správajú spotrebiteľsky inak, model spotreby o jednom agentovi je príliš zjednodušujúci.

Nobelova komisia A. Deatonovi udelila cenu menovite za tri prínosy. Prvým je

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa