Vedec je do istej miery naozaj „blázon“. Skúma čosi, čo ešte nikto nepozná, takže ani on sám často nemá jasný výsledok, či vôbec na niečo príde. Robiť čosi také dokáže len „blázon“, ktorý žije so svojou myšlienkou takmer 24 hodín denne a ostatné veci akoby ho nezaujímali. Ale verí, že objaví niečo nové, urobí niečo nepoznané, čo pred ním nikomu nenapadlo. Až neskôr uvažuje, aké sú možnosti využitia (príp. zneužitia) jeho výsledkov. Aplikačné možnosti často lepšie vidia iní, a tí ich aj využijú či zneužijú. Rozsah vedomostí v 21. storočí je veľmi široký a sú detailne rozpracované. Ďalej ich môžu rozvíjať len tímy úzko špecializovaných vedeckých pracovníkov, ktorí využívajú zariadenia s veľkou citlivosťou a inteligenciou. Aj robotika môže v budúcnosti výrazne prispieť k zlepšeniu kvality života. Vývoj ide v troch smeroch: robot ako asistent človeka, náhrada ľudských orgánov robotickými modulmi a vývoj humanoidných robotov.
Mikuláš Hajduk, vedúci Katedry výrobnej techniky a robotiky Strojníckej fakulty TU
