Veda je na krok od porazenia Covidu. Ľudstvo na míle ďaleko

Svet berie vojnu s koronavírusom SARS-CoV-2 vážne. Už dva mesiace po objavení genómu vírusu vznikla prvá vakcína. Počas ďalšieho polroka prebehlo niekoľko kôl klinického skúšania, ktoré mali ukázať, nakoľko účinné tieto vakcíny sú. V novembri boli zverejnené výsledky prvých dvoch skúšaní – boli obrovským pozitívnym prekvapením.

Vakcíny od americkej spoločnosti Moderna a tie pochádzajúce zo spolupráce americkej firmy Pfizer a nemeckej BioNTech ukázali účinnosť na úrovni približne 95 percent. Číslo prekonalo všetky očakávania. Spoločnosti testovali vakcínu po celom svete na desťtisícoch ľudí. Polovica z nich dostala vakcínu a druhá polovica placebo. Zo stovák ľudí, ktorí sa koronavírusom nakazili, bola veľká väčšina tých, ktorí dostali placebo. Ukázalo sa, že vakcína funguje – a funguje výborne.

Nádeje mRNA

Zavládol optimizmus, a to z viacerých dôvodov. Po prvé, vedci po celom svete testujú ďalších vyše dvesto vakcín, ktoré majú potenciál bojovať s kovidom ešte lepšie. Prvé vakcíny od spoločností Pfizer a Moderna vyrobili novou metódou, doteraz nikdy neodskúšanou. Ide o aplikáciu mediátorovej ribonukleovej kyseliny, teda časti genómu vírusu, do tela. Ľudské telo začne samo tvoriť vírusové proteíny, čo stimuluje reakciu imunitného systému. Táto nová metóda nazvaná mRNA sa ukázala nielen ako extrémne rýchla, ale aj extrémne účinná. Jej výborné výsledky sú druhým dôvodom, prečo svet pri výsledkoch prvých dvoch štúdií jasal.

Na rozdiel od starších spôsobov vakcinácie, pomocou ktorých sa do tela umiestňuje neaktívny alebo odumretý vírus, metóda mRNA je univerzálna a flexibilná. Jej vývoj sa nezačal s objavením SASR-CoV-2, ale už dávno pred ním a pri koronakríze sa iba výrazne zrýchlil. Môže poslúžiť na boj proti mnohým rôznym vírusom či chorobám – aj onkologickým. Ukazuje sa tak, že množstvo pro-striedkov investovaných do porazenia koronavírusu môže ľudstvo posunúť v zlepšení rôznych terapií skokovo dopredu.

Tou najväčšou výhodou metódy mRNA je jej flexibilita. Sekvencie genómu, ktoré sa použijú na tvorbu vakcíny, sa môžu v prípade potreby pomerne rýchlo zmeniť. Napriek tomu, že vírus SARS-CoV-2 príliš nemutuje, pred niekoľkými týždňami sa objavili veľké obavy dánskych epidemiológov, ktoré sa týkali novej mutácie vírusu v ich krajine. Tá mala podľa vyjadrenia dánskeho hlavného epidemiológa potenciál nabúrať prácu na existujúcich vakcínach a z Dánska spraviť dokonca zdroj novej globálnej nákazy. Dôvodom boli norky.