Vďaka kurzom nižšie úroky

Magyar Nemzeti Bank (MNB) po tesnom hlasovaní ponechala kľúčový úrok na pôvodnej úrovni 8,5 %. V pondelok tak prekvapila trh, ktorý čakal jej štvrťbodové zvýšenie ako reakciu na nespomaľujúcu infláciu. Po minulotýždňovom posilnení forintu na päťročné maximum 238 HUF/EUR tak aj rozhodnutie MNB potvrdilo, že posilnenie domácej meny pôsobí na menové podmienky podobne ako zvýšenie úrokov, teda vďaka rekordne silnému kurzu mohla menová autorita odložiť zvýšenie úrokových sadzieb, hoci inflácia prevyšuje jej menovopolitický cieľ už o štyri percentné body. Sprievodné komuniké okrem ochromeného rastu pripomenulo aj to, že na zhoršené vyhliadky inflácie reagovala banka sprísňovaním už na troch predchádzajúcich rokovaniach. To spolu so šesťpercentným posilnením forintu od začiatku roka prispelo k tesnému júnovému verdiktu základné úroky nemeniť. MNB však zopakovala odhodlanie nevzdať sa trojpercentného inflačného cieľa a aj preto je pripravená na ďalšie sprísnenie menovej politiky. Zdôraznila zároveň úsilie predísť zvýšeniu dlhodobých inflačných očakávaní. Aj ich zaseknutie mohlo prispieť k ostatnému zrýchleniu rastu miezd, ktoré patrilo medzi hlavné dôvody prognóz vyšších úrokov. Napriek ostatnému zrýchleniu inflácie je naďalej stredobodom pozornosti menovej politiky Národnej banky Slovenska (NBS) úspešné zavŕšenie vstupu do eurozóny. Ako sa ukazuje po júnovom prekvapujúcom obrate v rétorike šéfa Európskej centrálnej banky (ECB) Jeana-Clauda Tricheta, ak sa splní jeho signál o pripravenosti na zvýšenie základných euroúrokov o štvrť percentného bodu, zjednotia sa kľúčové sadzby ECB a NBS aj bez ďalších zmien na Slovensku. Keby však ECB neskončila so zvyšovaním úrokov na úrovni 4,25 %, znamenalo by to, že možno ešte pred 1. januárom by ju NBS mohla nasledovať identickým krokom. Aj pri vyše poldruharočnom rekorde inflácie prevyšujúcej menovopolitický cieľ, pri silnejšom raste reálnych miezd aj solídnom reálnom raste konečnej spotreby domácností si NBS môže dovoliť ponechať kľúčové úroky bez zmeny vďaka výraznému májovému posilneniu kurzu slovenskej koruny (v máji 6,5 %, od začiatku roka 11 %). To bude v strednodobom horizonte, podobne ako vlani, priaznivý príspevok k zmierneniu inflácie aj bez zvyšovania úrokov. Pre tohtoročné výrazné zisky koruny je nastavenie slovenských menových podmienok reštriktívne – v malých otvorených ekonomikách pôsobí na ich sprísnenie posilnenie kurzu podobne ako zvyšovanie úrokov. Silnejší kurz tak brzdí mimoriadny slovenský rast bez toho, aby sa úroky zvyšovali na poľskú úroveň. Tento týždeň sa aj pre dvojciferný rast miezd a maloobchodných tržieb bude rozhodovať o potenciálnom zvýšení úročenia zlotého už na 6,0 %. Napriek nezmeneným kľúčovým sadzbám netreba zabúdať, že medzibankové úrokové miery (BRIBOR) sú súčasťou približovania Slovenska a jeho peňažného trhu k eurozóne. Na tom aj pre neistotu vyvolanú stratami finančného sektora zo zámorskej krízy nebonitných hypoték dominujú úrokové sadzby výrazne prevyšujúce kľúčovú sadzbu ECB a oprávnené očakávania jej budúceho vývoja. Kým 12-mesačný BRIBOR za zaguľatil na piatich percentách (Euribor 5,42 %), s blížiacim sa prelomom polrokov vyštartovala za 9- a 12-mesačnými splatnosťami šesťmesačná maturita, ktorá za mesiac zdražela o 20 bodov na 4,64 % (Euribor 5,13 %). Pre rekordnú infláciu tolerované posilnenie českej koruny podporili správy o lepšej aprílovej bilancii bežného účtu. Varovanie, že prelomenie doterajších rekordov (24,7 CZK/EUR) je potvrdením doterajšieho smerovania, nasledovalo za necelá dva týždne 3,5-percentné posilnenie, už pod hranicu 24 CZK/EUR. V tohtoročnej bilancii tak česká menovkyňa zaostáva za posilnením slovenskej koruny sotva o pol percentného bodu.