Vďaka európskym fondom sa Portugalsku darí budovať infraštruktúru, školstvo aj turizmus

Madeira, štvrťmiliónový ostrov veľký ako desatina Prešovského kraja, je pre ľudí z našej časti Európy miesto, o ktorom sa dá uvažovať ako o druhom domove. Je to „vzdialené územie Európskej únie“, ako Brusel označil tento ostrov ležiaci necelých tisíc kilometrov od portugalského pobrežia. Podobne označil ďalšie územia, napríklad Azory alebo francúzsky Réunion. Platia tam rovnaké pravidlá ako inde v Európskej únii vrátane štyroch základných slobôd, teda aj slobody pre občanov ktorejkoľvek členskej krajiny sa tam usadiť, žiť a pracovať.

Mladý Slovák Matej Jurášek to pred niekoľkými mesiacmi urobil. Predal byt v Bratislave a evidentne neľutuje. „Za prvý mesiac, čo sme tu boli, som nespozoroval žiadne výrazné napätie v spoločnosti. Naopak, mám pocit, že ľudia si tu uvedomujú, že každý svojím spôsobom ostrov obohacuje. Je tu pokoj,“ uviedol v rozhovore pre web refstatic.sk.

Slovensko uprostred Atlantiku

Štatisticky si tam človek zo Slovenska veľmi nepomôže. Portugalsko je na tom po tvrdých úsporných opatreniach po bankovej kríze v roku 2010 podľa ekonomických štatistík podobne, v niektorých smeroch dokonca horšie ako Slovensko. Napríklad minimálna mzda, ktorú poberá pomerne veľká časť Portugalcov, sa len nedávno zvýšila zo 700 na 900 eur.

Napriek tomu, že Portugalsko vlani zažilo najlepší rok za mnoho posledných rokov, ekonomika rástla takmer deväťpercentným tempom a infláciu sa podarilo udržať hlboko pod desiatimi percentami, štátny rozpočet nemôže veľmi rozhadzovať. Deficit bol pritom len 0,4 percenta hrubého domáceho produktu. Krajina však potrebuje postupne znížiť svoje zadlženie, ktoré presahuje 110 percent HDP. To je po Grécku a Írsku tretie najväčšie v celej Európskej únii.

Portugalsku sa podarilo gréckej ceste vyhnúť len o vlások, a preto panuje pomerne veľká zhoda, že štátne financie teraz treba veľmi tvrdo držať pod kontrolou. Ak sa míňa, tak najmä z peňazí Európskej únie. Krajina je v prepočte na obyvateľa jedným z najväčších čistých príjemcov. Vďaka európskym fondom sa Portugalsku darí budovať infraštruktúru, obnovovať školstvo, posilňovať turizmus aj investovať do vedy a výskumu alebo strategickej ťažby a spracovania lítia, ktorého sú v Portugalsku najväčšie zásoby.

Madeira, hoci je od portugalskej pevniny vzdialená, je dobrou ukážkou situácie Portugalska ako celku – je chudobnejšia ako Lisabon, ale nepredstavuje nejakú zaostalú časť. Podľa štatistík sa tam žije na priemernej ekonomickej úrovni celej krajiny.

Ostrov je zameraný na turistiku. Vlani tam zaznamenali takmer deväť miliónov prenocovaní. Ročné zisky z turistiky sú okolo pol miliardy eur a tvoria asi desatinu celkovej ekonomiky ostrova. Oveľa dôležitejšie sú však stále príjmy z pestovania a zo spracovania viniča, ktoré tvoria až polovicu všetkých príjmov ostrova. Madeira, tamojšia obdoba portského vína, je asi najznámejší exportný produkt ostrova a už stáročia sa vyváža hlavne do Spojeného kráľovstva.

Aj pre niekoľko miliónov turistov sú tam, samozrejme, tak trochu dvojaké ceny. „Nesplietli ste sa? Naozaj tak málo?“ pýta sa anglický pár z Birminghamu servírky v jednej dedinskej reštaurácii, kam sa ukryl pred dažďom po výlete v miestnych horách. „Nie, to je v poriadku, tu ste na vidieku, tu sú iné ceny než v hlavnom meste Funchal,“ usmieva sa sprievodca. „Pozri, naozaj káva za euro,“ ukazuje ešte po chvíli anglický manžel svojej žene.

Ale ani vo Funchale, v ktorého aglomerácii na juhovýchodných svahoch hornatého ostrova žije takmer polovica obyvateľov Madeiry, nie je nijako draho. Človek zvyknutý na ceny z Bratislavy alebo Prahy si tam pripadá ako v pomerne lacnej krajine. O turistoch z Nemecka, Rakúska alebo zo Škandinávie či z neúniovej a všeobecne drahej Británie nehovoriac. To, že portugalská cenová hladina je pod úniovým priemerom, ukazuje aj prepočet portugalského HDP podľa parity kúpnej sily.

Prevŕtaný kvitnúci ostrov