Väzenské cely zapĺňajú čoraz prominentnejší nájomníci

Založenie zločineckej skupiny, vydieranie pochybných podnikateľov, úplatky či obchodovanie s informáciami. Všetky tieto nelegálne činnosti pripisuje polícia skupine okolo nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra. Syn majiteľa najväčšej slovenskej súkromnej SBS Miroslava Bödöra mal údajne na povel policajné vedenie, špeciálneho prokurátora aj ďalších funkcionárov. V putách skončil niekdajší prezident Policajného zboru Tibor Gašpar, bývalý šéf NAKA Peter Hraško, exriaditeľ protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer a ďalší. Uznesenie o obvineniach, ktoré má TREND k dispozícii, navyše naznačuje prepojenie organizovaného zločinu s vrcholovou politikou – najmä so stranou Smer-SD. Namieste je tak otázka, ku komu ďalšiemu dovedú kukláčov nové dôkazy.

Na stretnutia skupinky vraj chodieval ako na hodiny klavíra aj špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, ktorý je zatiaľ neprávoplatne vo väzbe. Rovnako dopadla pred Špecializovaným trestným súdom drvivá väčšina obvinených, niektorí sa však rozhodli s vyšetrovateľmi spolupracovať. Podľa uznesenia si partia rozdelila v zdokumentovaných prípadoch dovedna takmer 800-tisíc eur, finálna suma však môže byť oveľa vyššia. Menoslov obvinených totiž nie je uzatvorený, čo potvrdil aj jeden z dozorujúcich prokurátorov Ondrej Repa. V krátkom vyhlásení zároveň vyzval všetkých, ktorí vedeli o páchaní trestnej činnosti skupiny alebo sa na nej dokonca sami podieľali, aby sa urýchlene dostavili na políciu.

Bývalí elitní policajti pod patronátom N. Bödöra nie sú ani zďaleka jediní, ktorí stoja za zmienku. Väzenské cely dostávajú čoraz prominentnejších nájomníkov – od bývalého šéfa Správy štátnych hmotných rezerv SR Kajetána Kičuru cez štátnu tajomníčku rezortu spravodlivosti Moniku Jankovskú až po vplyvného právnika a podnikateľa Zoroslava Kollára. Polícia zadržala za posledných sedem mesiacov aj desiatky sudcov, exfunkcionárov či podnikateľov, ktorí sa podieľali na menšej či väčšej forme korupcie.

Známe mená

Pre skupinu okolo N. Bödöra údajne pracoval aj Ľudovít Makó, ktorý pôsobil vo funkcii riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy. Na trestných činoch sa podieľal aj niekdajší riaditeľ jednotky finančnej polície Bernard Slobodník. Obaja momentálne spolupracujú s vyšetrovateľmi. Okrem nich sa rozhovorili ďalší, ktorí boli s menovanými nejakým spôsobom prepojení.

V skupine boli aj iné pomerne známe mená ako Milan Mihálik či Pavol Vorobjov. Tých zadržali a vyšetrovali už skôr za lustrácie 28 novinárov, medzi nimi aj Jána Kuciaka, ktorého so snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždili vo februári 2018. Okrem novinárov polícia nezákonne lustrovala ďalších 140 ľudí. O nelegálnom získavaní informácií vypovedal pred senátom Špecializovaného trestného súdu exriaditeľ kontrarozviedky SIS a niekdajší novinár Peter Tóth.

Biznisplán

Partia profitovala z rôznych aktivít. Najlukratívnejšou z nich bolo vydieranie podnikateľov na základe informácií z daňových úradov či iných inštitúcií. Skupina obchodovala aj s inými nelegálne získanými informáciami, napríklad o trestných stíhaniach proti firmám či o stave ich preverovania políciou. V praxi tak rôzne spoločnosti platili za to, že polícia nebude ich šéfov stíhať, či za informácie o prípadných plánovaných úkonoch vyšetrovateľov a podobne.

Skupina podľa uznesenia nelegálne využívala policajné databázy, okrem biznisu so zisteniami sledovali či odpočúvali vybrané osoby. Medzi nimi sa vraj ocitol aj súčasný premiér Igor Matovič (OĽaNO) alebo advokát a exminister spravodlivosti a vnútra Daniel Lipšic. Činnosť riadil nitriansky oligarcha, ktorý následne posúval informácie vyššie, dokonca aj politikom vládnej koalície zo Smeru a z SNS.

Otázniky nad SIS
Vlna zatýkania bývalých elitných funkcionárov vyvoláva aj kľúčovú otázku, čo robila Slovenská informačná služba (SIS). Množstvo informácií sa verejnosť dozvedela z médií a je len ťažko predstaviteľné, že SIS ich nemala k dispozícii. Otázkou je teda len to, či je tajná služba taká neschopná, že nedokázala získať ani také informácie ako novinári, alebo len nekonala napriek znalosti takej širokej a závažnej trestnej činnosti. V oboch prípadoch ide jednoznačne o zásadné zlyhanie.

Vrcholová politika

Skupina pôsobila „najmä v prospech členov strany Smer-SD, ktorí takto získavali neoprávnené výhody v politickom súboji“, píše sa v časti policajného uznesenia. Nelegálne získané informácie, ktorými skupina operovala, mali údajne k dispozícii aj členovia Smeru, ktorí ich následne využívali proti politickým oponentom, uvádza iná pasáž uznesenia. Okrem strany Smer sa v dokumente spomína iná strana – SNS, ktorá bola v rokoch 2016 až 2020 súčasťou vládnej koalície.

Treťou vládnou stranou bol v rokoch 2016 až 2020 Most-Híd, jeho názov však v uznesení priamo nefiguruje. Medzičasom sa objavili informácie o tom, že s členmi zločineckej skupiny sa stretával aj R. Kaliňák. Ten v rozhovore pre denník Sme informácie nevedel potvrdiť ani vyvrátiť a viackrát zopakoval, že si všetky stretnutia nepamätá.