Vášne poľnohospodárov okolo lacného ukrajinského obilia poukazujú na vážny problém

Ukrajina je obilnicou Európy. Toto bolo povedané na začiatku 20. storočia a do značnej miery to platí dodnes. Ukrajinská černozem prežila sedemdesiat rokov sovietskeho poľnohospodárstva a ukrajinské poľnohospodárstvo a potraviny sa v druhom desaťročí 21. storočia začali zotavovať z dôsledkov brutálnej privatizácie zmiešanej s korupciou a so všeobecným zmätkom.

Sám som si to začal všímať po ukrajinskej Oranžovej revolúcii na konci nultých rokov, keď som počas ciest na Ukrajinu chodieval nakupovať potraviny do bežných obchodov v Kyjeve. Na rozdiel od vtedajšej situácie v susednom Rusku bola väčšina potravín vyrobená lokálne, boli dobre zabalené a kvalitné, často kvalitnejšie ako potraviny v strednej Európe.

Mnohé ukrajinské potravinárske výrobky, napríklad ľahko pripraviteľná zemiaková kaša s rôznymi príchuťami alebo špičkové čokolády, sa mi páčili natoľko, že som si ich vždy pred odchodom nakúpil domov. Smotana, syr, maslo, pečivo, sladkosti, ale aj zelenina a ovocie, ktoré sa nedovážajú, ale sa pestujú na Ukrajine, to všetko malo stále rastúcu kvalitu za veľmi priaznivé ceny.

Stále to platí. „Moja žena sa obávala o jedlo tu, ale čoskoro zistila, že je tu nielen všetko, čo sa dá kúpiť od nás, ale v oveľa lepšej kvalite a za oveľa lepšie ceny,“ povedal mi stredoeurópsky diplomat vo februári, keď sme diskutovali o problémoch života v Kyjeve po roku vyčerpávajúcej vojny.

Vývoz je 27 miliárd dolárov

Pred vojnou bol rastúci vývoz potravín jedným z motorov relatívne rýchlo rastúcej ekonomiky Ukrajiny. Najmä ukrajinská pšenica a slnečnicový olej spôsobili, že mnohé krajiny na Blízkom východe a v Afrike boli od tohto dovozu silno závislé. Vývoz poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny dosiahol v roku 2021, poslednom roku pred vojnou, viac ako 27 miliárd dolárov, z čoho viac ako polovicu tvoril vývoz pšenice, slnečnicového oleja a kukurice.

Ruská agresia ochromila, ale nezastavila vývoz ukrajinských poľnohospodárskych a potravinárskych komodít. Po niekoľkých mesiacoch sa pod záštitou OSN a Turecka podarilo dosiahnuť dohodu s Ruskom a obnoviť vývoz obilia zo zvyšných ukrajinských prístavov, ktoré vojna nezasiahla. Okrem Odesy sú prístavy aj pri ústí Dunaja. V opačnom prípade by boli ohrozené dodávky mnohých krajín Afriky a Blízkeho východu, ako aj rast cien základných potravín v týchto krajinách.

Okrem tohto vývozu loďami sa otvorili hranice Európskej únie pre vývoz ukrajinského obilia, cez ktorý sa milióny ton ukrajinského obilia a iných plodín prepravovali po železnici do prístavov v EÚ. To výrazne pomohlo stabilizovať situáciu ukrajinského hospodárstva a svetových cien potravín.

Za dobrotu na žobrotu

Stalo sa však niečo, čo sa dalo očakávať. Ukrajinská pšenica, približne o polovicu lacnejšia ako pšenica produkovaná v Poľsku, Rumunsku, Maďarsku a u ďalších veľkých producentov potravín v EÚ, začala tvrdo konkurovať miestnej produkcii, čo znížilo predajné ceny. Možno je to vítaná vec z pohľadu spotrebiteľov, ale je to problém z pohľadu miestnych poľnohospodárov.

Situácia dosiahla kritické rozmery najmä v Poľsku, ktoré je samo obrovským vývozcom potravín a ktoré nimi zásobuje celý trh Európskej únie. V minulom roku poľskí poľnohospodári a výrobcovia potravín vyvážali svoje výrobky najmä do krajín Európskej únie v hodnote ešte vyššej ako Ukrajina, teda v hodnote viac ako 32 miliárd eur. Osemdesiat percent exportu v súčasnosti smeruje na trhy Európskej únie, predovšetkým do Nemecka, ale aj do Českej republiky a na Slovensko.