Pokračovanie eufórie na svetových trhoch sa podpísalo pod októbrový priaznivý útlm averzie investorov k riziku. Jej nepriamy barometer, index volatility VIX, sa z takmer trojmesačných maxím na začiatku mesiaca v jeho druhej polovici zosunul na nové polehmanovské minimum (21,5 bodu). Chuť podstupovať investičné riziko sa tak udomácnila ešte viac uprostred pásma, ktoré pre ňu bolo charakteristické počas „riadneho“ hospodárskeho ochladzovania na začiatku americkej recesie. Zlepšenie apetítu po riziku umožnilo Magyar Nemzeti Bank (MNB) pokračovať v znižovaní úrokov o pol percentného bodu na 7,0 %, no nie všetky meny v regióne z neho ťažili rovnako. Zlotý a forint sa minulý týždeň k euru posilnili (1,4 %), nepomerne miernejšia bola korekcia českej koruny (0,3 %). Leu napriek v regióne najvyššej úrokovej výhode (8,0 %) pokračoval v testovaní hranice 4,30 RON/EUR, nad ktorou by sa ocitol na dohľad novoročného minima 4,3529 RON/EUR. Stále takmer päťpercentná inflácia nenecháva rumunskej centrálnej banke veľa priestoru na stimuláciu ekonomiky lacnejšími peniazmi. „Ešte sa uvidí, či a ako dlho bude pokračovať“ zlepšenie situácie na svetových finančných trhoch, upozornila MNB. Slabý domáci dopyt, pokles inflácie a viac disciplíny v mzdových vyjednávaniach neboli jediné argumenty za zníženie forintových úrokov. „Výrazné zvýšenie globálneho apetítu po riziku“ viedlo k poklesu požadovanej prémie za nákup maďarských štátnych dlhopisov. MNB to však neučičíkalo. „Domáce hospodárstvo je naďalej zraniteľné [nečakanými] šokmi.“ Niektoré jednorazové a neudržateľné rozpočtové opatrenia ohrozujú splnenie budúcoročného fiškálneho cieľa. Okrem vývoja inflácie bude preto ďalšie zníženie maďarských úrokov na normálnejšie úrovne závisieť i od toho, „či to dovolí posun v nálade [investorov] k riziku“. Poľská centrálna banka demonštrovala poslanie jednej z dvoch kľúčových inštitúcií, ktoré sú spoluzodpovedné za makroekonomickú stabilitu. Vyzvala vládu na urgentné prijatie opatrení, ktoré by pomohli znížiť neudržateľný rast fiškálneho deficitu. Aj prezieravý ústavný limit pre zadlženie krajiny môže byť jedným z faktorov, pre ktorý rozpočtová politika nemusí budúci rok poľskú ekonomiku stimulovať, ale skôr tlmiť. Potrebu stimulu domáceho hospodárstva pripomenul viceguvernér Českej národnej banky Miroslav Singer, keď vyhlásil, že výrazné spomalenie inflácie je dôvodom na ďalšie uvoľnenie menových podmienok. Hoci v septembri boli spolu s guvernérom Zdeňkom Tůmom prehlasovaní (navrhovali štvrťbodové zníženie), tému spôsobov menového uvoľnenia M. Singer šalamúnsky obišiel poznámkou o „viacerých nástrojoch“, ku ktorým patrí napríklad aj oslabenie výmenného kurzu domácej meny.
Autor je hlavný analytik Volksbank Slovensko, a.s.
Vladimír Vaňo
