V čase vzniku firmy pred trinástimi rokmi sa však o rodinnom podnikaní nedalo hovoriť. Robotec zakladal Ivan Vallo sám ako spin-off spoločnosti VAW, ktorá sa cez svoje dcéry zaoberala zváraním a obchodom so zváracou technikou. Vo firme boli štyria spoločníci a okrem neho nemal nikto príliš chuť riskovať. „Spoločníci boli proti tomu, aby sme išli do robotizácie. Vnímali to ako riziko, že to nepoznáme, že je to niečo nové, preto som ju zakladal sám,“ spomína I. Vallo (na úvodnej fotografii vpravo).
Seriál Rodinné firmy:
Nezačínal pritom úplne na zelenej lúke. Od prelomu milénia spolupracovali pod hlavičkou VAW s holandskou spoločnosťou Morotech, ktorá sa zaoberala práve nasadzovaním robotov do výroby. Cez ňu sa dostali ku kontaktom na výrobcov robotov, ako aj k prvým klientom. Holanďania videli na Slovensku i v Česku obrovský potenciál, keďže krajiny mali silnú strojársku tradíciu a do regiónu prichádzali zahraničné firmy.
Spolupráca však narazila na rozpory medzi spoločníkmi v holandskej firme, kde jeden chcel na tunajších trhoch expandovať, kým druhý sa bál straty know-how a vychovania si konkurencie. Spoločný podnik sa nestihol ani poriadne rozbehnúť a už skončil. Ale I. Vallo sa myšlienky nevzdal a išiel do toho na vlastnú päsť.
Prešovský kamikadze
Kľúčovou zákazkou preňho bola dodávka robotického pracoviska na zváranie pre prešovskú strojársku firmu Tomark. „Pôvodne sme mali s majiteľom Tomarku Danielom Tomkom namierené do Holandska. No po ceste sme sa zastavili v jednej nemeckej firme, ktorá pri výrobe zvarencov využívala presne také robotické pracovisko, aké Tomark potreboval,“ spomína I. Vallo.
Celé pracovisko stavali spoločne v Holandsku a následne ho preniesli do Tomarku. Prešovčania boli priekopníci v robotizácii a len vďaka nim získal Robotec prvú referenciu, od ktorej sa mohol ďalej odraziť, keďže po takej komplikovanej zákazke už bolo klientov ľahšie presvedčiť na jednoduchšie projekty.
Nasledujúce roky boli pre Robotec úspešné. Dodávali najmä firmám, ktoré na Slovensku a v Česku vyrábali veľké zvarence pre zemné stroje. Do takto rozbehnutého biznisu však zasiahla kríza. Predaj stavebných strojov sa zastavil, firmy na Slovensku a v Česku sa dostali do problémov.
Robotec však dokázal z krízy vyťažiť, keď získal prvý a hneď aj kľúčový kontrakt v automotive biznise. Pre martinský závod automobilky Volkswagen dodal robotizované pracovisko na manipuláciu. Automobilka totiž v čase krízy potrebovala zvýšiť efektivitu a nasadzovala do výroby robotov. Zákazka pre nemecký koncern Robotecu otvorila dvere aj do ďalších firiem ako Lear alebo Schaeffler. Aj vďaka tomu sučianskej spoločnosti vlani stúpli tržby medziročne viac ako trojnásobne.
Fakty o Robotecu
- sučianska firma, ktorá vznikla pred trinástimi rokmi, je priekopníkom v robotizácii na Slovensku
- v Robotecu, ktorého vlastníkom je otec Ivan Vallo, pracujú jeho manželka Helena, synovia Michal a Lukáš
- vlani stúpli tržby firmy medziročne viac ako trojnásobne na 5,7 milióna eur
- k jej zákazníkom patrí Volkswagen, Lear Corporation, Donghee či Mahle
- firma má vlastné výskumné centrum
- na najbližšie tri roky plánuje podnik investície vo výške dva milióny eur
Odchod spoločníkov, príchod synov
V roku 2011 sa spoločníci I. Valla vo firme VAW rozhodli svoje podiely predať. Išlo o kľúčový podnik, ktorý disponoval celým majetkom, v ktorom fungovali ostatné firmy. I. Vallo stál pred dilemou, či tieto podiely kúpiť alebo firmu vrátane jej dcérskych spoločností predať. „Vo všetkých firmách som bol konateľ a aktívne som v nich presadzoval svoju víziu, kam sa majú uberať. Vedel som, že majú perspektívu, a preto som sa rozhodol podiely kúpiť,“ ozrejmuje.
Keďže vyplatenie spoločníkov odobralo veľkú časť finančných prostriedkov firiem, potreboval vedieť názor svojich troch synov na ďalšie fungovanie biznisu. Či sa mu niekto bude chcieť venovať alebo má rátať v budúcnosti s predajom firiem.
„Všetci v rodine sme o tom debatovali. Boli sme však rozlietaní po svete. Keď sme sa raz vrátili domov na víkend, začali sme sa o týchto veciach otvorene baviť. Otec povedal, že mu pribúda rokov, nechce to robiť donekonečna, a chcel teda vedieť naše postoje,“ vraví najmladší syn Lukáš Vallo (na úvodnej fotografii vľavo).
Rodina Vallovcov: zľava syn Filip, matka Helena, otec Ivan a synovia Michal a Lukáš. Zdroj: Robotec
Jeho najstarší brat Michal ako jediný pracoval v Robotecu v jeho začiatkoch. Ako vyštudovaný grafický dizajnér mal na starosti prípravu marketingových materiálov a webovej stránky. Po pár rokoch však z firmy odišiel do Prahy, kde hľadal priestor na vlastnú realizáciu. Michal navyše nemal nikdy ambíciu zastávať exekutívnu funkciu a radšej sa držal v ústraní.
Prostredný syn Filip síce od malička inklinoval k počítačom, no vyštudoval v Brne psychológiu. Po škole ho nakoniec zlákal film, keď sa v pražskej spoločnosti venuje postprodukcii pre filmové štúdiá. Budúcnosť podniku tak zostala v rukách najmladšieho syna Lukáša, ktorý dal sám najavo, že by do toho išiel.
V Prahe a v Londýne vyštudoval obchod a marketing a po škole zbieral skúsenosti v reklamnej agentúre ako projektový manažér. Do Robotecu nastúpil pred trištvrte rokom a aktuálne prechádza viacerými pozíciami, aby spoznal fungovanie firmy. Ako sám hovorí, nástup do rodinného podniku nebol silený. S priateľkou si v Prahe uvedomili, že ich to ťahá domov a že je čas začať sa venovať rodinnému biznisu.
Jeho návrat vniesol pokoj aj medzi šesťdesiatku zamestnancov spoločnosti, ktorí tak získali istotu, pokiaľ ide o budúcnosť firmy. „Je jazykovo zdatný, vie sa pohybovať v biznisovom prostredí, študoval v zahraničí. To všetko otvára firme nové možnosti a perspektívu,“ hovorí o Lukášovi otec.
Kontakt s Robotecom pritom nestratil ani počas štúdií. S otcom viackrát diskutovali o budúcnosti aj stratégii firmy. Vďaka tomu dokázali zladiť svoje predstavy o ďalšom smerovaní podniku. Tým by malo byť vybudovanie silnej skupiny firiem, kde sa do VAW skoncentruje výskumné a technologické centrum spolu s investíciou do CNC strojov na výrobu obrábaných dielcov. VAW Welding bude fungovať ako technologický garant zvárania a Robotec bude realizátor samotnej priemyselnej automatizácie vo fabrikách.
Výmena stráží
I. Vallo sa pritom postupne z vedenia sťahuje. Výkonným riaditeľom spoločnosti je už dlhšie Milan Balko. Ten patrí spolu s riaditeľom pre vývoj aplikácií Jozefom Kirnom ku kľúčovým ľuďom Robotecu, ktorí vybudovali technologické know-how spoločnosti v oblasti robotizácie. „Je predpoklad, že časom M. Balko zaujme pozíciu technického riaditeľa a Lukáš bude riaditeľ pre obchod a stratégiu, keďže nemá také technické znalosti,“ opisuje predstavu do budúcnosti I. Vallo.
Za hlavnú výhodu pri oboch považuje ich vekovú blízkosť a mladý, svieži pohľad na biznis, ktorý už on ako šesťdesiatnik nedokáže ponúknuť. Už teraz sú obidvaja v úzkom kontakte, keď riešia najmä obchodné veci. V budúcnosti sa chce Lukáš zamerať na strategické nasmerovanie obchodu firmy. „Je tu veľa zahraničných investorov a subdodávateľov v automotive, ktorí sú pre nás príležitosťou. S M. Balkom tvoríme jeden tím, ktorý je schopný ísť za týmito firmami a osloviť ich,“ vyratúva L. Vallo.
Investičné rozhodnutia, napríklad výstavba novej haly, zostávajú ešte na otcovi, no prizýva k nim už aj Lukáša. V jeho kompetencii je „ustrážiť“ zákazky tak, aby sa firma nestala príliš závislou od automotive segmentu. Jedna chybná zákazka spojená s prerušením výroby totiž so sebou nesie riziko obrovských sankcií, ktoré dokážu položiť celý podnik.
Podnikať v rodinnej firme prináša aj svoje úskalia, keďže okrem synov pracuje v Robotecu aj matka Helena Vallová, ktorá má na starosti účtovníctvo, a s ňou aj jej brat. Napriek sporom, ktoré prirodzene vznikajú, však rodina Vallovcov netrpí ponorkovou chorobou a prípadné spory si vždy dokážu na rodinnom stretnutí vydiskutovať. Najmä najstarší Michal má rovnakú výbušnú povahu ako otec, a tak si pri návrate do firmy dal podmienku, že nebude sedieť v jednej budove s otcom. „Lukáš je ten, čo medzi nami obrusuje hrany,“ vysvetľuje M. Vallo.
I. Vallo je zatiaľ stále jediným majiteľom Robotecu. Ako však vysvetľuje, všetkým trom synom plánuje zanechať rovnaký podiel. Aj keď by vo firme nepracovali. Berie to totiž ako súčasť dedičstva. Peniaze by však podľa neho nemali slúžiť na rozhadzovanie, ale na rozvoj firmy a na zaplatenie kvalitného vzdelávania pre deti v zahraničí. Do budúcnosti pritom Vallovci pripúšťajú aj možnosť zmeniť model firmy na akciovú spoločnosť s účasťou zamestnancov.
Keď vývoj prináša peniaze
Silnou stránkou sučianskeho Robotecu je vývojová základňa, ktorá pridáva firme nielen na šírke záberu, ale aj na schopnosti riešiť problémy, ktoré iné inžinieringové spoločnosti nedokážu. Nesústredí sa totiž len na samotnú robotizáciu, ale aj na výrobné technológie. Klientovi dodávajú kompletne celé pracovisko, ktoré najprv poskladajú a otestujú u seba. Príkladom je spolupráca s výrobcom sedadiel do áut Lear Corporation. Pri ňom zobral na seba Robotec výrobu prototypových dielcov.
Práve preto je dôležitou súčasťou Robotecu výskumné a aplikačné centrum, kde jeho zamestnanci hľadajú vhodné riešenia šité na mieru konkrétnym zákazníkom. Takto pre českého dodávateľa korporácie ABB vyvinuli robotické pracovisko na brúsenie skríň pre elektrorozvádzače do výbušného prostredia. Postupne tak Robotec rozširoval rozsah riešení od robotického zvárania cez manipuláciu až po brúsenie. Naposledy pridal aj rezanie laserom, i keď v tejto oblasti vidí firma ešte priestor na zlepšovanie.
Náklady na vývoj novej robotickej aplikácie sú však aj pre Robotec vysoké. Navyše, takýto vývoj trvá dlhý čas a jeho vyhliadky na úspech nie sú zaručené. Riešením je preto buď nájsť klienta, ktorý si to môže dovoliť, alebo ako v prípade Robotecu použiť eurofondy, ktoré pokryjú časť nákladov. „Odvtedy už síce nechcem o eurofondoch pre komplikovanosť celého procesu ani počuť, ale stálo to za to. Tie peniaze by sme inak museli zarábať niekoľko rokov,“ dodáva majiteľ Robotecu Ivan Vallo. Nové aplikácie im otvorili dvere k novým zákazkám, ktoré postupne pokryli náklady firmy na spolufinancovanie projektu.
