Václav Mika: Vždy je to o tíme, môj v RTVS bol najlepší

V. Mika dodal RTVS punc rešpektovaného média s vyrovnaným hospodárením. Koalícia ho napriek tomu ďalej na čele inštitúcie nechcela, ako jeho nástupcu v júni vybrala Jaroslava Rezníka.

Ako vás profesionálne obohatilo pôsobenie v RTVS?

Asi najviac, čerstvá skúsenosť je vždy najintenzívnejšia. Výnimočné boli tri veci. Bol to môj najrozsiahlejší projekt. Aj z ekonomického pohľadu, keďže ide o firmu s vyše tisíc zamestnancami a rozpočtom nad sto miliónov eur. Po druhé, RTVS zahŕňa dve veľké médiá, rozdielne mediatypy s inou históriou. Ich spojenie prebehlo legislatívne, ale nie prirodzene, na čom bolo treba pracovať. Ďalšia vec je, že RTVS nemá len biznisovo nastavené ciele, ale aj pridanú hodnotu – tým, že je verejnoprávna inštitúcia, podliehajúca verejnej kontrole. Naučiť sa pohybovať v niečom takom bola nová skúsenosť. Napokon je tu osobná paralela. V Slovenskej televízii som začínal, čo mi na úvod pomohlo, pretože som tam našiel ľudí, ktorých som poznal ešte z mojej „pionierskej“ éry.

Expres a Markíza, ktoré ste riadili predtým, mali stabilnú pozíciu, zahraničného vlastníka. Čím lákal RTVS?

Bola to výzva. Pre mňa išlo o pomerne prirodzený vývoj. Expres je firma do sto zamestnancov s obratom okolo päť miliónov, Markíza firma do päťsto zamestnancov s obratom do sto miliónov. Všade to bolo o jednom spoločnom menovateli, a to je tím. Ten je esenciou toho, o čom je manažovanie, teda o ľuďoch so spoločným cieľom. V RTVS bol jasný: fungujúca firma, fungujúce médiá. K tomu sme si ešte pridali ambicióznu víziu budovať modernú, progresívnu firmu, čo bolo v úvode skôr v rovine ideálov. Napokon máme za sebou niečo, o čo sa dá oprieť. Za každým úsilím boli diváci a poslucháči a najdôležitejšie je, že RTVS plní svoje poslanie.

Predsa len, RTVS mala pošramotený imidž, nevyrovnané hospodárenie. Nemali ste na začiatku obavy?

Mal som veľké pochybnosti. Určité sebavedomie som nabral počas prvého štvrťroka, keď som dal dohromady tím. Mal som pätnásť kľúčových ľudí, ktorí nastúpili alebo už boli na ceste. No a bol to najlepší tím, s akým som doteraz pracoval.

Čo zvyšok RTVS? Inštitúcia pôsobila skostnatene. Ako sa dá na svoju stranu získať ľudí, ktorí tam robia dvadsať-tridsať rokov?

V RTVS sa nikdy nestalo, že by bolo vo vedení toľko profesionálov so skúsenosťami aj z komerčnej sféry. Trvalo nejaký čas, kým si na to ľudia zvykli. Možno rok na nás pozerali cez prsty: to sú tí z Expresu, Markízy, čo nám budú rozdávať rozumy. Ale postupne sa to zlomilo a potom boli ľudia z väčšej časti na našej, spoločnej strane.

Som rád, keď som vedený, keď mám striktný kalendár a zadelenú každú minútu

V čom bolo riadenie RTVS iné oproti vedeniu komerčných médií?

Či hovoríme o komerčnom alebo verejnoprávnom médiu, vždy ide o to, či funguje. Na to potrebujete mať profesionálny základ, teda čo sa vysiela a vyrába. Technikovi je jedno, či zabezpečuje vysielanie pre komerčnú stanicu alebo verejnoprávnu, vždy chce mať čo najlepšiu techniku. Aj v programe chcete tie najlepšie projekty, fungujúce formáty. Na to potrebujete ľudí, ktorí to vedia robiť, tých zasa musíte vedieť získať. Amatér neurobí dobrý projekt pre verejnoprávne ani komerčné médium. Zadanie toho, čo sme chceli v RTVS dosiahnuť, bolo odlišné, lebo médium má napĺňať verejnoprávny charakter, ale cesta bola rovnaká.

Vaše najnáročnejšie chvíle v RTVS?

Úvod bol najťažší v tom získať si ľudí a presvedčiť ich, že môžeme dosiahnuť spoločný cieľ. Nájsť profesionálov, ktorí sa dajú na tú „mission impossible“. Vtedy sa to mohlo brať ako žart, keď som niekomu povedal: „Poď do RTVS budovať fungujúcu firmu, ktorá by mohla byť v nejakej oblasti lídrom a vytvoriť divácky návyk.“ Celý manažment bol postavený z ľudí, ktorí mali dobrú prácu v kľúčových pozíciách u komerčného lídra. Dokázali prejsť do neistého projektu s nejasným priebehom. Päť rokov nebolo garantovaných. No napokon môžeme hovoriť o úspešnom období. Som prvý riaditeľ, ktorý v televíznej časti vydržal celé funkčné obdobie a ukončil som ho tak, že som funkciu odovzdal s konkrétnym odpočtom a nie s prázdnou špajzou.

Za päť rokov boli momenty, keď RTVS čelila rôznym útokom, a to aj zo strany politikov. Kedy vám bolo najťažšie?

Mnohí považujú za moje najťažšie rozhodnutie niečo, čo ani nebolo rozhodnutím. Teda či obetovať alebo neobetovať pozíciu pre vyšší cieľ zachovania kontinuity. Na trhu sa hovorilo, že boli tiché odporúčania: Keď sa vyrieši vedúca pozícia v spravodajstve, tak to môže znamenať kontinuitu celého manažmentu. Tak ale pre mňa téma nestála, či vymeniť alebo nevymeniť Lukáša Dika. Niektorí sa domnievajú, že to bolo niečo, s čím som zápasil. Nikdy by som to neurobil. Takéto kompromisy sa nerobia, zničila by sa tým celá misia. Už vôbec nie v situácii, ktorá by potvrdila nejakú teóriu. Hovorím o kauze esemesky a možných personálnych opatreniach. Bol by to precedens, veľmi škodlivý, ktorý by možno zmenil vnímanie toho, čo je nezávislá mediálna personálna politika.

Dostali ste také odporúčanie?

Nikto si to nedovolil povedať priamo, také vzťahy nemám, ale podlinkovo sa to ponúkalo. Nazvime to osvedčený spôsob a šanca zabezpečiť si pred kandidatúrou lepšiu východiskovú pozíciu, zlepšiť si hendikep.

Do verejnoprávneho telerozhlasu sa navážali politici aj v čase, keď ste prezentovali stúpajúcu dôveryhodnosť či sledovanosť. To vás neznechucovalo?

Skôr povzbudzovalo. Do istej miery to bolo potvrdením, že to robíme dobre. Hovorí sa, že čím viac politici rozprávajú o nespokojnosti s médiom a snažia sa vyvíjať naň tlak, tým viac sa vytvára povedomie, že sa médium správa politicky nezávisle. Nehovorím, že to je vždy priama úmera, že politici kritizujú a vy to robíte dobre. Ale v zásade to tak vnímať môžeme. Čím viac vás politici hodnotia, tým ste relevantnejší. A čím viac hovoria, že nie ste na ich strane, tým viac to znamená, že ste nezávislý. Som rád, že útoky nenabúrali ani integritu mojich kolegov. Vnímali sme to neutrálne, bez reakcie a to je dobrá poloha. Robili sme si svoju prácu a išli ďalej. To je to najlepšie, čoho sa od nás politici mohli dočkať.

Zdroj: Maňo Štrauch

No ak zaznie veta, že „RTVS budem riešiť, keď ju budem mať v správe“, ktorou Andrej Danko ilustroval, prečo nepodporí zvýšenie koncesií, musí vás to nabudiť minimálne tak ako iného diváka či poslucháča nezávislého média.

Bolo to absurdné, pozerám sa však na to vecne. Čím bude väčšia miera nezávislosti RTVS od štátneho rozpočtu, tým je väčšia ekonomická, ale aj morálna záruka, že manažment nebude mať dôvod byť ústretovejší k politikom v štýle Ako budeš poslúchať, tak budeme k tebe štedrí. Toto je základný problém, ktorý smeruje k tomu, že financovanie sa musí vyriešiť. Inak môže byť stále taký typ uvažovania, aké má pán Danko, ktorý sa postavil proti zvýšeniu koncesií a presadzuje zachovanie priameho vplyvu na rozpočet RTVS.

Keď A. Danko kritizoval RTVS, spomenul aj reláciu Nikto nie je dokonalý. Po pár mesiacoch ste ju zrušili. Niektorí to spájali s tým, že to bol ústretový krok voči nemu.

U mňa to vyvoláva smiech. Je to jedna z relácií, kde bol vzťah daný medzi nami a producentom, ktorému v tomto prípade patrí aj formát. Preto mal aj vyjednávaciu silu. Od prvej sezóny sme čelili tomu, že bolo mnoho hlasov proti tomuto formátu. Ja som hovoril, že aj takáto zábava patrí na obrazovky RTVS, pokiaľ nepríde k nejakej tenzii s producentom formátu. A k tej došlo. To je všetko. Dostal ponuku z inej televízie a rozhodol sa. Pri iných formátoch, ako povedzme Zem spieva, sa dileme, kto určuje pravidlá hry, vyhnete, keďže väčšinu formátov, ktoré robí RTVS, vlastní priamo televízia. Je veľmi naivné myslieť si, že pán Danko alebo ktorýkoľvek iný politik sa zaujíma o niečo iné, ako o spravodajstvo.

Keď ide o rozhodnutie, som pripravený urobiť ho okamžite

Keď ste sa striedali s Jaroslavom Rezníkom, dostal od vás nejakú radu?

Ani nie, bolo to veľmi vecné, priateľské. Skôr som sa mu snažil vysvetliť, v akom je RTVS stave a čo sú kľúčové veci.

Jedným z úspechov RTVS počas vášho riadenia je vylepšený imidž. Mali ste na to aj externú pomoc?

Nemali sme nejakú generálnu marketingovú spoločnosť, ktorá by nám radila, žiadny kontrakt na projekt PR či imidžu. Poznám na trhu veľa ľudí, takže som sa mal s kým poradiť. Vždy to bolo na partnerskej báze. Väčšina projektov, ak nie všetky boli vytvorené interne, tímovou prácou.

Ako sa manažuje RTVS na dennej báze?

Ak má niekto predstavu, že riaditeľ RTVS je imidžová pozícia na polovičný úväzok, je to naopak. Ide o zodpovednú manažérsku prácu, šesť dní v týždni, 12 hodín denne. Nechcem z toho robiť niečo výnimočné, je to však aj o tom, že vysielate 24 hodín denne a mnohé procesy, ktoré prebiehajú, sa dajú robiť len na dennej báze. Každý program môže byť na obrazovke či v éteri až vtedy, keď je podpísaná a zverejnená zmluva, čo je prísne kontrolované. Musí ju podpísať štatutár. A ten je len jeden. Je to denná operatíva a určite môžem vyvrátiť jednu „urban legend“, že riaditeľ RTVS má kreatívne stretnutia, je na rôznych schôdzkach s umeleckým prostredím a zaoberá sa najmä tvorbou a esenciami toho, čo tvorí mediálny život, ktorý je vnímaný spoza scény.

Aká je skutočnosť?

Realita je taká, že je to manažér, ktorý má základnú náplň práce papierovačky, podobne ako v iných firmách. Zmluvy, vyjednávania, projekty, denná operatíva. K stratégii sa dostanete na stretnutiach po piatej či po ôsmej večer. Aj popri tom všetkom som sa snažil byť stále pri exekúcii formátov, teda pri výrobe, k čomu mám blízko. Preto ma často bolo vidieť v štúdiách. Vždy, keď sa robil nový formát, som si bol pozrieť scénu, denne som bol vo výrobných zložkách. Tam som sa ako odchovanec Mlynskej doliny vedel pohybovať už na začiatku.

Ako ste fungovali so zvyškom manažmentu?

Som dosť dobre zorganizovateľný, kolegovia vedia, že som manažovateľný typ. Napriek tomu, že mám manažovať ja, som rád, keď som vedený, keď mám striktný kalendár a zadelenú každú minútu. Využívam všetky možnosti elektronickej komunikácie, ale preferujem osobné stretnutia. Niet nad priamy kontakt, s mojimi manažérmi som bol v dennom kontakte.

Ako často sa stretáva manažment RTVS?

Veľmi som si zakladal na periodicite stretnutí. Takže dva manažmenty v Mlynskej doline za týždeň, jeden osobitne v rozhlase na Mýtnej. K tomu operatívne stretnutia, programová rada každé dva týždne, technické porady, špeciálne komisie pre právne spory, ekonomické otázky a tak ďalej. Je dôležité mať aj formálne riporty v nejakom období, ale osobný kontakt som mal denne, týka sa to najmä programu, techniky, ekonomiky a marketingu.

Ak mi na niečom záleží, tak na tom, či táto krajina bude fungovať, alebo nie

Čo v situáciách, keď nemáte s kolegami na vec rovnaký názor?

Je to o leadershipe. Nejde o charizmu alebo o to, či ste vodcovský typ. Aj keď sú ľudia subordinovaní, sú medzi sebou konkurentmi a správne vedenie je také, ktoré ich dá dohromady a v prípade potreby rozhodnete. Som veľmi otvorený prijímať aj iné názory, ale keď ide o rozhodnutie, tak som pripravený ho urobiť okamžite a riešiť veci.

Už viete, čo bude vaša ďalšia práca?

Do konca roka neurobím žiadne rozhodnutie, ktorým smerom pôjde ďalej moja úvaha o novom projekte. Má to viac úrovní – napríklad, či budem doma, alebo nie. Čo sa týka mediálnych projektov, na Slovensku priestor nevidím. Je tu ale blízke zahraničie. Možnosti sú, ale nepredbiehajme. Ak neostanem v mediálnom svete, mohla by to byť aj oblasť typického manažmentu, väčší projekt, ktorý by mi bol blízky.

Zdroj: Maňo Štrauch

Pre Sme ste povedali, že čakáte, ktorí ľudia z vášho tímu budú voľní. Čiže máte alebo nemáte konkrétny projekt?

Nie, ale keby som nejaký robil, chcel by som naň získať ľudí, ktorým dôverujem a ktorých kvality poznám. Ak by bol ten projekt kompatibilný s mojím tímom z RTVS, určite by som s ním spolupracoval ďalej.

Spomínajú sa pri vás aj politické ambície, prípadne verejná funkcia.

To síce nevylučujem, ale tým smerom nemám žiadnu konkrétnu úvahu.

Dostali ste po odchode z RTVS ponuky?

Mal som niekoľko debát, ale konkrétnu ponuku som nedostal. Stretávam sa s ľuďmi, aj takými, čo sú aktívni v politike. Nikto mi však neponúkol konkrétnu funkciu, skôr sa zaujímali o môj názor, ako som hodnotovo zorientovaný.

Ako ste hodnotovo zorientovaný?

Pozrite sa, ako sa vyvíja naša politická scéna. Pred pár týždňami bola nejaká situácia, vzápätí úplne odlišná. Je to nepredvídateľné. K súčasnej politike je náročné sa vyjadrovať. Ale ja mám vo svojom hodnotovom svete dosť jasno. Ak mi na niečom záleží, tak na tom, či táto krajina bude fungovať, alebo nie. Nie som si však istý, či viem na tom aktívne participovať a či mám na to konkrétne danosti.