Václav Jirků o príbehu, ako sa z lekára stal partner Penty

Nemocničný biznis

Penta spravila závažné rozhodnutie a rozhodla sa zastaviť výber strategického partnera pre svoje nemocnice. Prečo?

Vrátim sa dva roky späť, keď sme začali o partnerovi vôbec uvažovať. Vtedy sme intenzívne riešili, ako chceme našu nemocničnú skupinu ďalej rozvíjať. Podnikanie v zdravotníctve je extrémne kapitálovo náročné a Penta ako investor nemá neobmedzené zdroje. Investujeme peniaze našich spolumajiteľov, nie tretích strán. Z toho dôvodu sme si povedali, že ak chceme skupinu posunúť ďalej, potrebujeme viac peňazí. Zároveň sme si povedali, že sa môže objaviť niekto, kto má v nemocničnom segmente podstatne dlhšiu skúsenosť, než je našich desať rokov, a mohol by priniesť svoje know-how. Tým sa proces hľadania neformálne začal.

Ako pokračoval?

Najali sme si renomovanú americkú investičnú banku, ktorá nám pomohla pripraviť predajný proces a ten sme vlani na jeseň oficiálne spustili. Na jar tohto roka sme začali oslovovať vopred vybranú skupinu investorov. Bolo ich asi desať a nakoniec sme dostali päť ponúk. Z toho dve boli veľmi atraktívne, pretože biznis ohodnotili dvojciferným násobkom EBITDA.

Napriek tomu nakoniec padlo rozhodnutie, že v projekte zostanete sami.

Áno. Jedným z dôvodov bolo, že sme u záujemcov nevideli know-‑how, ktoré sme očakávali. Zároveň sme si v diskusiách vyjasnili, že žiadneho spoluinvestora nechceme, pretože by to prinášalo kompromisy. Je to ako s manželstvom. Človek do toho ide so skvelou myšlienkou, no nie vždy to vyjde. Spolumajitelia Penty prejavili veľkú chuť nemocničnú skupinu ďalej rozvíjať a investovať do nej, pozrieť sa na možné akvizičné príležitosti a časom eventuálne aj na ďalšie trhy.

Ako vyzeral mix tých piatich záujemcov?

Boli tam dvaja finanční investori a traja strategickí. Každý typ má svoje výhody. Finanční investori majú výhodu, že vám teoreticky nechajú väčšiu kontrolu nad prevádzkou. Strategický investor zase môže priniesť know-how, stabilitu aj znalosť nových trhov.

Podnikanie v zdravotníctve je lokálny biznis, naozaj plánujete v budúcnosti ísť na ďalšie trhy?

Regulácia je v každej krajine iná. Našou ambíciou je primárne zostať na troch trhoch, kde sme sa niečo naučili a kde stále vidíme potenciál rozvoja. Samozrejme, na Slovensku je ambícia ďalšieho rastu menšia než v Česku a Poľsku. Máme tu sedemnásť nemocníc, dvanásť polikliník, staviame nemocnicu na Boroch. Expozíciu tu dramaticky zvyšovať nechceme.

V Česku a Poľsku je to iné?

V Česku vidíme viacero príležitostí. Darí sa nám, máme stabilný manažment a vynikajúce výsledky. V Poľsku sme sa niekoľko rokov trápili. Dnes máme nový tím, firma funguje skvelo a vidíme tam relatívne zaujímavý potenciál. Je to 40-miliónová krajina, hoci nie jednoduchá na podnikanie v zdravotníctve.

A čo ďalšie trhy? V minulosti ste hovorili napríklad o Rumunsku.

K ďalším trhom som dnes skeptický. Myslím si, že potenciál na súčasných trhoch je dostatočný. Osobne by ma to lákalo, ale na to ešte nie sme úplne pripravení. Sú tam zaujímavé príležitosti svojou veľkosťou porovnateľné s celým naším súčasným nemocničným biznisom. To by však znamenalo investície v stovkách miliónov eur na novom trhu. Najprv však musíme využiť potenciál súčasných trhov, dokončiť a úspešne sprevádzkovať Nemocnicu Bory, až potom si povedať, či ideme ďalej alebo nie.

V čom sa trhy, na ktorých pôsobíte, najviac odlišujú?

Len keď sa pozriete na systém zdravotného poistenia, tak už v ňom sú veľké rozdiely. V Poľsku je zavedený systém jedného platiteľa, ktorý je podobný britskému systému. Na slovenskom trhu je relatívne konkurenčné prostredie. Krásny príklad je nákup zdravotnej starostlivosti. V Česku ten nákup neexistuje. Ceny sú regulované úhradovou vyhláškou ministerstva zdravotníctva, čo je vlastne dokument, ktorý neumožňuje žiadne vyjednávanie medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi.

Ktoré ďalšie rozdiely medzi krajinami vidíte?

Napríklad v kvalite infraštruktúry. Česko je v tomto smere významne ďalej než Slovensko alebo Poľsko. Keď tam navštívite takmer akékoľvek okresné mesto, kde je nemocnica, uvidíte relatívne moderné a dobre vybavené zariadenia. Slovensko je na tom z tohto pohľadu oveľa horšie. O Poľsku ani nehovorím. Rozdiely sú tiež v zdravotnom personále. Z východnej Európy odišlo na západ okolo 70- až 80-tisíc lekárov. Najviac to postihlo Rumunsko, odtiaľ odišlo skoro 45-tisíc lekárov, čo je veľmi vysoké číslo. Z krajín, kde pôsobíme, má tento problém najviac Slovensko, pretože mnoho študentov vyštudovalo v Česku, a tam aj zostávajú alebo odchádzajú ďalej do zahraničia.

Zdravotný personál bol počas covidu pod obrovským tlakom. Neodchádzajú teraz zo sektora ľudia podobne, ako sa to stalo napríklad v cestovnom ruchu alebo gastronómii?

Nezaznamenali sme, že by pre covid odchádzali ľudia. Samozrejme, je tu dosť lekárov a hlavne absolventov, ktorí odchádzajú do zahraničia, ale to sú ľudia, ktorí v tunajšom systéme ani nikdy nepracovali. Oproti stavu pred piatimi či siedmimi rokmi sa nepochybne zlepšila mzdová situácia zdravotníkov.

Darí sa vám získať personál pre novú nemocnicu Bory?

Vidíme obrovský záujem u ľudí, ktorí pracovali v zahraničí a sú pripravení prísť späť len kvôli tomuto projektu. Samozrejme, hľadanie ľudí pre novú nemocnicu môže vytvoriť tlak na trhu práce v regióne Bratislavy. Verím však, že sa to postupne upokojí.

V súvislosti s novou nemocnicou na Boroch, neobávate sa, že sa podľa návrhu optimalizácie siete nemocníc nemusí dostať do kategórie akútnych nemocníc a nebude tak zazmluvnená zdravotnými poisťovňami?

Podľa toho, ako je dnes navrhnutá kategorizácia, tak teoreticky takýto scenár nastať môže. Považujeme to za veľmi nešťastné, že samotný návrh zákona vôbec pripúšťa takúto možnosť. Naša nová nemocnica bude v roku 2023 otvorená a môže slúžiť všetkým pacientom, ktorí majú zdravotné poistenie. Je zrejmé, že nikto nedokáže najbližších päť až sedem rokov obdobnú nemocnicu v Bratislave postaviť a otvoriť. Verejnosť, ale aj zástupcovia lokálnej samosprávy tento projekt jednoznačne vítajú a nepochybujú, že Bratislava a okolitý región takúto nemocnicu potrebuje.

Ak by sa tak predsa len stalo, čo by to znamenalo?

Ak by zákon prešiel v súčasnom znení, tak rozhodovanie o zaradení nemocnice na Boroch do siete bude v kompetencii komisie, v ktorej podstatnú váhu a vplyv budú mať zástupcovia ministerstva zdravotníctva. Takáto komisia môže prijať z rôznych dôvodov, napríklad aj čisto politických, rozhodnutie o nezaradení našej nemocnice do siete. V takom prípade sa nebude dať nemocnica prevádzkovať a poisťovne s ňou nebudú môcť uzavrieť zmluvy. A to bez ohľadu na to, že v Bratislave a okolí je jednoznačný dopyt po novej nemocnici a je nepochybné, že ľudia budú chcieť mať možnosť sa v nej liečiť. Takýto spôsob rozhodovania by mohol znamenať, že už nikdy žiadny investor (mimo siete štátnych nemocníc) nebude môcť na Slovensku postaviť novú nemocnicu. Považoval by som to za veľmi nešťastné a chcem veriť, že nakoniec zvíťazí zdravý rozum a záujem pacienta a verejnosti.

Financovanie zdravotníctva

Prichádza plán obnovy, je to spôsob ako zlepšiť slovenské zdravotníctvo?

Skoro miliarda eur je pre slovenské zdravotníctvo obrovská príležitosť a bola by škoda, keby tie peniaze neboli využité. V infraštruktúre slovenského zdravotníctva je obrovský deficit napriek tomu, že východisková pozícia Slovenska a Česka bola v deväťdesiatych rokoch veľmi podobná.

Keď som pracoval v nemocnici Kolíne, niekedy okolo roku 2000, bola to takmer ruina. Dnes tam stojí moderný pavilón s urgentom a centrálnymi operačnými sálami. Na Slovensku takých nemocníc veľa nie je, možno v Michalovciach a možno pár ďalších. V Česku takto vyzerajú nemocnice prakticky vo všetkých okresoch.

V Česku ide v pomere k HDP do zdravotníctva oveľa viac peňazí. Je nedostatok peňazí hlavným problémom slovenských zdravotníctva?

Máte pravdu, že trend v Čechách bol viac prorastový. Covid to ešte urýchlil, pretože štát navýšením platby za štátneho poistenca v podstate pustil do zdravotníctva desiatky miliárd korún. Ale aj Česko stále výrazne zaostáva za najvyspelejšími krajinami. Populácia starne a potreba zdravotnej starostlivosti bude čím ďalej väčšia. Postupne sa preto budeme musieť v celom regióne začať baviť o tom, či pacienti nebudú musieť nejakým spôsobom doplácať na zdravotnú starostlivosť nad rámec verejného zdravotného poistenia. Myslím si, že to je jediná cesta, ako zvýšiť objem prostriedkov smerujúcich do zdravotnej starostlivosti.

Viac prostriedkov do zdravotníctva sa na Slovensku prilieva špecificky cez dofinancovania Všeobecnej zdravotnej poisťovne. Čo si o tom myslíte?

Vnímame to ako nespravodlivý spôsob riešenia situácie na trhu zdravotného poistenia. Opakovane sme sa voči tomu v minulosti ohradili a podnikli aj právne kroky. Určite podporujeme, aby do systému pritieklo viac peňazí, ale nie formou zvýhodňovanie jedného konkurenta oproti druhému.

Tendenciou slovenských politikov je zvyšovať rolu štátu v zdravotníctve. Ako to vnímate?

Je to bohužiaľ trend, ktorý ma desí. Ako keby sme sa vracali oblúkom niekam do deväťdesiatych rokov. Ako keby nás to vracalo do debát, kedy slovo zisk bolo v zdravotníctve sprosté slovo a súkromný kapitál bol nežiaduci.

Ako argument pre štátne zdravotníctvo sa najčastejšie uvádza Penta a jej reťazec firiem siahajúci od zdravotnej poisťovne cez nemocnice až po lekárne. Čo si o tom myslíte?

Systém riadenia, regulácie a dozoru, ktorý dnes existuje, dáva štátu dostatočne veľkú možnosť vidieť, že žiadne zneužívanie role alebo vytváranie zisku na úkor pacientov sa nedeje. Teraz sa ziskovosť zdravotných poisťovní pohybuje niekde okolo jedného a pol, maximálne dvoch percent. To nemožno považovať za nelegitímne alebo neférové.

Keď sa pozriete na systém nákupu zdravotnej starostlivosti, teoreticky niekto môže platiť nemocniciam málo a zneužívať svoje postavenie. Ak by sa to ale dialo, tak poisťovni budú logicky odchádzať poistenci. Súčasný systém je transparentný a my sme ho nikdy nezneužívali napríklad tým, že by sme vlastným zariadeniam ponúkali nadštandardné podmienky.

Hlavným problémom sa stal zisk zdravotných poisťovní...

Celou debatou sa filozoficky vraciame k tomu, či sú zisky morálne alebo amorálne. Na Slovensku stojí zdravotná starostlivosť okolo šesť miliárd euro ročne. V takomto systéme sa vytvorí okolo šesťsto miliónov čistého zisku, ale zdravotné poisťovne z tohto tvoria iba veľmi malé percento. Z tohto pohľadu je regulácia ich ziskovosti ako argument pre zlepšenie dostupnosti a kvality zdravotníctva nezmyselný.  

Ako je to so ziskom nemocníc?

Nemocnica, ak vygeneruje zisk, tak ho v podstate musí vrátiť späť, aby mohla dlhodobo fungovať. Musí odpisovať a obnovovať prístroje. Taká magnetická rezonancia je vec, ktorá vydrží morálne a fyzicky fungovať päť až sedem rokov a potom potrebujete novú. V nemocniciach musíte mať najmodernejšiu techniku, ​​pretože len tá vám zaistí aj najlepšiu kvalitu poskytovanej starostlivosti.

Vertikálne integrovaných hráčov, ktorí majú poisťovňu aj poskytovateľa, je vo svete veľa a nikto nikdy nepreukázal, že tam dochádza k zneužitiu. Ani na Slovensku sa žiadne zneužívanie zo strany poisťovne Dôvera nikdy nepreukázalo.

Čo by ste robili, ak by prešiel zákaz zisku zdravotných poisťovní?

Bolo by to zásadné narušenie podnikateľského prostredia. Určite by sme sa snažili brániť právnou cestou, pretože veríme, že taký spôsob regulácie je protiústavný. Čo sa týka prevádzkového hľadiska, na to dnes neviem odpovedať. Ale ak by išlo o trvalú reguláciu, tak budeme intenzívne uvažovať, či na tomto trhu chceme zostať alebo z neho odísť.

Biznis Penty