Tragédia na Azúrovom pobreží a výpočet tých mnohých predtým sú len ďalšie dôkazy, že Nice, Paríž, Bagdad, Brusel, Istanbul, Moskva, Madrid, Londýn, Bali, Oslo... je jeden a ten istý svet, v ktorom žijeme aj my. Sme súčasťou éry, v ktorej sa usídlil teror živený extrémizmom. A treba k tomu dodať, že extrémizmus je živený okrem iného aj nezodpovednou politikou.
Muž, ktorý vyčíňal medzi dovolenkármi a ľuďmi oslavujúcimi slobodu, rovnosť a bratstvo ako ideály Francúzskej revolúcie, nebol známy ako terorista. Zradikalizoval sa údajne veľmi rýchlo, v poslednom období.
Uplynulo sotva 24 hodín a po Nice prišla ďalšia radikalizácia, tentoraz v Turecku. Ešte väčšie krviprelievanie, armádna technika v uliciach a na oblohe, obete na civilistoch, masové zatýkanie a príprava na rýchle procesy...
Každý normálny človek si musí položiť otázku, kam toto všetko povedie. Bezohľadné boje o moc a o sféry vplyvu, potláčanie práv a nárokov jednej časti spoločnosti na úkor iných, nedostatok tolerancie a schopnosti vcítiť sa do situácie ďalších ľudí nevyhnutne vedú k situácii, keď sa utláčaní, zneužívaní a tí, ktorí už nemajú čo stratiť, vzoprú.
Ani náhodou pritom ani na okamih neakceptujem žiadny z aktov terorizmu. Len by som chcel pripomenúť, že všetko má svoje príčiny. A následky.
Tak ako na Slovensku. Ani tu radikalizácia spoločnosti neprebieha náhodnou zhodou okolností. Vždy je za ňou konkrétna politika, ktorá v jednom prípade dlhodobo ignoruje vážny spoločenský problém s časťou neprispôsobivých občanov, v inom sa priživuje korupciou alebo je dokonca priamo súčasťou organizovanej trestnej činnosti, posvätenej štátnou mocou. Môže sa niekto čudovať, že ak k náprave nedochádza mechanizmami, ktoré si spoločnosť na to vybudovala, začnú radikáli siahať po vlastnoručnej pseudospravodlivosti?
Premiér Robert Fico, ktorý to tu riadi, začal slovenské predsedníctvo v Rade EÚ konštatovaním, že Európska únia je úžasný a jedinečný projekt, ktorý priniesol mier a stabilitu na kontinent. Opäť si raz spomenul, kde by Slovensko chcel vidieť. No je vylúčené sedieť odrazu na dvoch koňoch, ktoré uháňajú rôznymi smermi. Môžeme byť v úžasnej Európe, ktorá sa napriek vážnym problémom hlási k zásadným civilizačným hodnotám. A nimi vybavená musí všetky svoje problémy svorne a zodpovedne riešiť. Alebo môžeme ísť smerom, ktorý je charakteristický uplatňovaním boja o moc bez ohľadu na obete. Jednoducho si už treba vybrať, v akej spoločnosti to chceme vlastne žiť.
