Ututlané sťažnosti a nefunkčná kontrola. Kauza Čistý deň je zlyhaním štátu

Dôvodom je nedávno medializovaná kauza sexuálneho zneužitia 14-ročnej Natálie, ktorá bola klientkou Čistého dňa. Následky ako jediné ponesie resocializačné centrum, pritom nielen ono má zodpovednosť za to, čo sa stalo. Škandálu predchádzala dlhá séria pochybení štátnych orgánov, na ktorých konci je zneužité dievča.

Bez kontroly

„Primárne ide o zlyhanie celého systému,“ hovorí právnička Helena Kasanová, ktorá sa zaoberá rodinnými prípadmi. Do systému vidí nielen ako advokátka advokátsky koncipient (opravené 22. 9. 2016), ale najmä vďaka predchádzajúcim skúsenostiam z praxe. Ešte pred dvomi rokmi totiž šéfovala odboru sociálno-právnej ochrany detí a kurately v zariadeniach ústredia práce. To je práve to oddelenie, pod ktoré patria všetky detské domovy či resocializačné zariadenia.

Medializovaných prípadov, ktoré svedčia o tom, že na Slovensku poriadne nefunguje sociálna ochrana detí, v poslednom čase pribúda. Okrem Natálie stačí spomenúť prípad malého Marka, ktorého súdny úradník násilím zobral pred očami spolužiakov zo školy. Štát zlyháva najmä v tom, že umožňuje ľuďom s násilným správaním dostať sa k práci s deťmi. Alebo ako vraví H. Kasanová, nedokáže ich prirodzeným spôsobom „vyhnať“.

Iba formalita

Natáliu mal sexuálne zneužiť terapeut z Čistého dňa, ktorý bol bývalým klientom a pracovnú zmluvu mal uzavretú na pozíciu kuchára. Že sa to javí ako pomerne veľký chaos? Podnet na tohto človeka malo ústredie práce u seba vyše roka, ale veci sa dali do pohybu až teraz, keď poslankyňa Natália Blahová (SaS) príbeh Natálie zverejnila na svojom blogu. Kontrola týchto zariadení je totiž nastavená príliš zložito a čo sa týka Čistého dňa, všetko naznačuje tomu, že ju úradníci vykonávali len formálne.

V zahraničí uprednostňujú ambulantnú resocializáciu pred ústavnou, dieťa nemá byť umiestnené mimo domova

Resocializačné zariadenia sú neštátne, spravidla ide o neziskové organizácie, medzi ktoré patril aj Čistý deň. Akreditáciu im udeľuje komisia na ministerstve práce. Financie získavajú z ústredia práce, ktoré s nimi podpíše zmluvu na každé jedno umiestnené dieťa. V teréne to funguje tak, že sociálna pracovníčka dá návrh na umiestnenie dieťaťa do konkrétneho centra na súd a po súdnom rozhodnutí štát financuje jeho pobyt. Ide o vyše 1 220 eur na jedného chovanca ročne.

Na Slovensku je viacero resocializačných zariadení, len dve z nich sú však veľkokapacitné – Komunita Ľudovítov a práve Čistý deň. Ostatné sú malé terapeutické skupiny. Keď príde na zariadenie sťažnosť, nepreveruje ju priamo akreditačná komisia, ktorá má kompetencie zakročiť, ale kontrolou poverí ústredie práce. Závery kontrolnej skupiny potom posudzujú odborníci z komisie, ktorí však priamo kontrolovať neboli.

Podnety do stratena

Na Čistý deň prišlo niekoľko sťažností. Matka Natálie sa sťažovala pred rokom. Na nedostatky poukázala aj ďalšia mama klientky z Nitrianskeho kraja. Novinárom opísala šikanózne praktiky, zlé hygienické podmienky či nedostatok jedla. Z ministerstva jej mali odpísať, že Čistý deň pôsobí v súlade so zákonom a pravidlami.

TREND má informácie aj o ďalšom podnete, ktorý mal prísť pred viac než dvoma rokmi a mal sa týkať zbitia troch chlapcov. Potvrdil ho zdroj z rezortu, ktorý tam v tom čase pracoval. Čo sa s týmto podaním stalo, je otázne. „Nemáme o ňom informácie,“ uviedol hovorca ministerstva práce Michal Stuška.

Jedna kontrolná skupina v Čistom dni aj bola a jej výsledky neboli pre zariadenie priaznivé. Zistila, že takmer rok nemal Čistý deň psychológa. Zložky klientov, ktoré kontrolóri prešli, neboli v poriadku a chýbali v nich informácie. Napriek tomu štátne orgány nepodnikli žiadne zásadné kroky a Čistý deň pôsobil ďalej.

Ako minuli peniaze?

Na deti v Čistom dni mali pritom pravidelne dohliadať aj sociálni kurátori. Vlani bolo v centre podľa jeho výročnej správy umiestnených 57 detí. Dohľad nad nimi vykonávali ľudia z viac než dvoch desiatok úradov. „Je nemysliteľné,