Šéfke európskej diplomacie Federice Mogheriniovej povedal, že súčasná kríza s utečeneckou vlnou nemá vojenské riešenie. Napriek tomu európski diplomati v OSN ďalej sondujú, či by ich akcia nemohla získať súhlas Rady bezpečnosti.

Vo chvíli, keď mimoriadny aprílový samit k migrácii ukázal, že únia nemá príliš predstavu, ako celú problematiku riešiť, sa „boj s pašerákmi ľudí“ stal najzdôrazňovanejšou časťou reakcie EÚ na situáciu, keď v Stredozemnom mori umierajú pri pokuse doplávať do Európy tisíce ľudí. Predseda Európskej rady Donald Tusk to v liste, ktorým lídrov štátov do Bruselu pozval, označil za „tragédiu“.

V predstave šéfov štátov a vlád EÚ by mala séria „chirurgických zásahov“ likvidovať často chatrné lode, ktoré pašeráci využívajú na dopravu. Viacerí experti na otázky migrácie však upozorňujú, že krátkodobým efektom by bolo ďalšie zvýšenie ceny, ktorú migranti pašerákom platia. Už teraz prevádzači podľa odhadov na jednej lodi zarábajú okolo milión eur.

Podľa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov priplávalo tohto roku do južnej Európy už viac než 35-tisíc ľudí, zomrelo vyše 1 500. Vlaňajší odhad je 219-tisíc tých, čo more preplávali, ale aj 3 500 obetí. Európska agentúra na ochranu hraníc Frontex uvádza, že v budúcich mesiacoch by sa more mohlo pokúsiť prekonať viac než milión osôb.

Samit tiež rozhodol o zvýšení prostriedkov na námornú operáciu Triton (pri talianskych brehoch) a Poseidon (pri gréckych ostrovoch v Egejskom mori), za ktoré zodpovedá práve Frontex. Jeho šéf Fabrice Leggeri záväzky krajín EÚ poskytnúť peniaze, lode a lietadlá privítal, ako však o týždeň neskôr v europarlamente pripomenul predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, strojnásobenie prostriedkov Tritonu je len dorovnaním späť na úroveň, na ktorej sa do vlaňajšej jesene pohybovala Talianskom organizovaná operácia Mare Nostrum. Tú Taliani financovali sami.

„Odpoveď Európskej rady bola okamžitá, ale nedostatočná,“ povedal J.-C. Juncker europoslancom. Závery prijaté na samite podľa neho neboli dostatočne odvážne. Bol to totiž J.-C. Juncker, kto na rokovaní šéfov členských krajín únie položil na stôl myšlienku rozdeľovania utečencov podľa nejakého systému kvót. Je to vec, ktorú presadzuje Taliansko či Nemecko, ale mnohé štáty EÚ ju zásadne odmietajú.

Ukázalo sa to napokon aj na samite. Dopredu pripravený návrh záverečnej deklarácie obsahoval návrh na „dobrovoľný pilotný projekt“ presídlenia päťtisíc emigrantov, teda akýsi prvý pokus. Prijaté závery už však žiadne číslo neobsahujú a zástupcovia mnohých krajín zdôrazňujú, že rozhodovanie o udelení azylu musí zostať naďalej v rukách členských krajín.

Slovenský premiér Robert Fico otázku dobrovoľnosti na tlačovke vysvetlil nielen ako dobrovoľné rozhodnutie krajín migrantov prijať, ale aj súhlas samotných utečencov do určitej krajiny EÚ odísť. Slovensko a ďalšie krajiny V4 majú podľa R. Fica „určitú výhodu“, že ich utečenci nevyhľadávajú.

Odborníci na otázky migrácie pripomínajú, že kvótový systém má veľmi nejasnú funkciu v situácii voľného pohybu osôb vnútri EÚ a vo chvíli, keď sami utečenci dúfajú dostať sa predovšetkým do Nemecka, Francúzska či Švédska a najskôr by sa tam z iných krajín rovnako pokúsili dostať.

Najväčšiu diskusiu otázka kvót vzbudila niekoľko dní po samite na rokovaní pléna Európskeho parlamentu v Štrasburgu. Niektorí z poslancov apelovali na súcit s topiacimi sa deťmi, iní varovali pred údajným nájazdom islamistických fanatikov, ktorí sa snažia rozvrátiť európsku civilizáciu. Aj v parlamentnej debate niekedy mizol rozdiel medzi záchranou ľudí na mori a následným rozhodovaním v azylovom konaní.

Po emotívnej debate nakoniec europoslanci prijali rezolúciu, v ktorej žiadajú zavedenie záväzných kvót pre prijímanie utečencov, spustenie už existujúcich krízových mechanizmov pre udeľovanie dočasnej ochrany a aj rýchle presadenie pravidiel európskej spoločnej azylovej politiky do národných legislatív jednotlivých členských krajín. Potrebná je podľa europarlamentu aj rýchla a rozsiahla námorná záchranná operácia, čiastočne financovaná z európskeho rozpočtu.

Europoslanci tak, ako býva ich častým zvykom, išli vo svojich požiadavkách ďalej, než si členské krajiny únie dokážu pri riešení zložitej situácie predstaviť.

Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.