Rovnosť nadovšetko
Práve on Verex pôvodne založil a ďalší traja spoločníci sa k nemu pripájali v krátkom časovom slede. Od rozbehu tak majú všetci spoločníci vo firme zhodný štvrtinový podiel. „Sám som chcel, nech máme všetci zhodný podiel, a tak som spoločníkom zo svojho pôvodne väčšieho balíka predával akcie za nominál. Vedel
som, že iba ak si budeme rovní, naše partnerstvo vydrží naozaj dlhodobo,“ zdôrazňuje Tadeusz.
Verex Holding Zdroj: Maňo Štrauch
P. Mikušiak ho dopĺňa, že všetci majitelia majú vo firme aj rovnaký plat bez ohľadu na pozíciu. On sám je pritom obchodným šéfom holdingu. „Všetci sme silné osobnosti a máme svoju hlavu. No v záujme firmy sa rešpektujeme a navzájom si veríme,“ dopĺňa ho brat Milan, ktorý je technickým šéfom skupiny.
Práve rovnosť podľa všetkých naozaj pomohla tomu, že dodnes spolu podnikajú. K strategickým rozhodnutiam, ktoré vyhovujú všetkým štyrom, sa dopracúvajú v otvorených diskusiách. Hlasovať sú podľa T. Frackowiaka prinútení málokedy. Hlasovanie o stretnutí s TRENDOM bolo skôr výnimkou.
Synovia prichádzajú
Zakladatelia Verexu pracujú už dlhšie obdobie aj na budúcnosti skupiny po ich odchode. V manažmente Verexu majú synov už traja z nich.
Tadeuszov syn Jakub nastúpil do skupiny už pred pätnástimi rokmi. Po doštudovaní manažmentu a marketingu začal v skupine viesť práve jej marketing. Pred troma rokmi postúpil na post prevádzkovo-personálneho riaditeľa. „Pôvodne som uvažoval aj o práci v diplomacii, no napokon ma zlákala rodinná firma, kam som chodil už ako mladý chalan na brigády,“ hovorí Jakub s tým, že rešpekt u zamestnancov si postupne dokázal vybudovať nasadením a pracovitosťou.
Dlhodobo aktívny podnikateľ dokáže biznis odovzdať nasledovníkom iba vtedy, keď má zaň adekvátnu náhradu
Svojich dvoch synov, oboch vyštudovaných informatikov, má vo firmách skupiny aj Vladimír Krč. Vladimír junior pracuje na IT oddelení CBA Verex a jeho brat Richard na IT vo Verex-Elto. Syn Pavla Mikušiaka Pavol junior je v skupine štyri roky vedúcim marketingu. Začína podobne ako Tadeuszov syn Jakub. Druhý Pavlov syn Matúš zatiaľ študuje manažment a už teraz sa zaujíma o prácu vo Verex-Elto. Zakladatelia dúfajú, že ho to neprejde.
„Ja mám tri dcéry, ktoré sa v tých našich biznisoch hľadajú ťažšie. Dve staršie robia už niečo iné. Najmladšia sem nastupuje po štúdiách masmediálnej komunikácie na absolventskú prax. Tak uvidíme, či by tu aj zostala,“ hovorí M. Mikušiak. Dodáva, že aspoň manžel najstaršej dcéry manažuje správu ich budov a majetku.
Tento rok začali zakladatelia na deti prevádzať aj svoje podiely na biznise. Zastrešujúcu firmu Verex Holding dnes vlastnia štyri novozaložene firmy, na ktoré prešli štvrtinové podiely otcov. A každý z otcov, ktorí spoluvlastnia Verex, už delia podiely v týchto firmách aj medzi svoje deti.
P. Mikušiak si napríklad vo svojej firme ponechal majoritný 51-percentný podiel, no ostatné akcie podelil rovným dielom medzi svoje tri deti. Bez ohľadu na to, či v skupine pracujú, alebo nie. Jeho dcéra je napríklad lekárka, no s majetkom nechce otec robiť rozdiely. Zakladatelia navyše myslia aj na odbúranie najväčšieho rizika pre rozpad rodinných firiem, ktorým je trieštenie majetku aj na životných partnerov ich deti. „Manželia a manželky detí sa právne vzdali možnosti rodinného biznisu pri dedičskom či rozvodovom konaní. Tie debaty nie sú jednoduché, no aj oni to nakoniec vnímajú tak, že je to nevyhnutné pre dlhodobú stabilitu firmy,“ hovorí Pavol.
Mať k čomu odísť
Jeden zo zakladateľov sa už stiahol aj z každodenného riadenia firmy. Najstarší partner, dnes 70-ročný V. Krč, to urobil pred ôsmimi rokmi. Na Verex však naďalej dohliada ako investor. Je šéfom jeho dozornej rady.
Pomaly je na odchode z operatívneho riadenia aj 64-ročný T. Frackowiak. Hovorí, že už si počká len na to, kým Pavol a jeho syn Jakub budú môcť o pár rokov prevziať jeho kompetencie generálneho riaditeľa.
Bratia Mikušiakovci sú o niečo mladší. Pavol ma 56 a Milan 55 rokov. „Sme síce mladší ako Tedeusz a Vlado, no v zásade podnikáme rovnako dlho, a tak sme opotrebovaní rovnako. Rád by som sa dožil toho, že to už celé budú viesť len deti a ja im budem najviac tak radiť,“ hovorí Milan.
Vladimír podotkne, že dlhodobo aktívny podnikateľ dokáže svoj biznis odovzdať nasledovníkom, iba keď má zaň adekvátnu náhradu. On sám sa napríklad venuje aspoň projektu modernizácie spoločnosti Verex-Elta. „Aj Milan by mal k čomu odísť. Najmä potom, ako už dlho nielen vlastní, ale aj s nadšením manažuje liptovskomikulášsky futbalový klub. Paľa však baví len obchod, a tak tu vo Verexe bude asi až do smrti,“ hovorí s úsmevom Vladimír.
Pavol reaguje, že raz odíde oddychovať aj on. Ale až keď bude vidieť, že sú na to potomkovia plne pripravení. Prípadne ich doplnia aj schopnými externými manažérmi.
Omladenie i viac turizmu
Mix starších i mladších členov kvarteta rodín má vo Verexe pred sebou aj viacero nových výziev. Napríklad omladenie firmy, lebo až 35 percent zamestnancov skupiny má vyše 50 rokov. Najviac im chýbajú ľudia v predajniach potravín. Verex však nechce problém riešiť dovozom pracovníkov z cudziny. Zapojil sa radšej do duálneho vzdelávania.
„Chodili sme po deviatych ročníkoch základných škôl a dnes už máme na liptovskomikulášskej hotelovej akadémii v prvom ročníku novootvoreného odboru obchodný pracovník 16 žiakov,“ hovorí personálny šéf skupiny Jakub Frackowiak s tým, že Verex odbor podporuje na polovicu s miestnou Coop Jednotou.
Rodiny plánujú investovať aj do cestovného ruchu. Ten majú zastrešený firmou mimo štruktúr Verex Holdingu – spoločnosťou Invest Liptov. „V turizme chceme pokračovať aj ďalšími projektmi, lebo v našom kraji je veľmi perspektívny. Navyše turizmus pomáha aj rozvoju našich biznisov s potravinami i praním bielizne,“ hovorí P. Mikušiak.
Podnikatelia okolo Verexu začali s investíciami do cestovného ruchu nakúpením podielov v TMR. Dnes v tejto skupine vlastnia podľa P. Mikušiaka iba pár percent. Ich nosným turistickým aktívom je pre nich výhradné vlastníctvo firmy Eurocom Investment, ktorá ovláda bešeňovský akvapark Gino Paradise. Vlani im akvapark zarobil 1,3 milióna eur. Priamo ho vlastnia už mladší členovia rodín, keď ho kúpili za pôžičky od otcov.
S investovaním do cestovného ruchu sa však spájajú aj zrejme jediné väčšie kontroverzie rodín. Za predloženie nedostatočných dokumentov ku kúpe akvaparku dostali pokutu od slovenského protimonopolného úradu. I keď iba vo výške necelých 3 400 eur a samotný obchod úrad nenapádal.
TMR aj Invest Liptov boli v čase tejto trans- akcie tiež upodozrievané z toho, že keďže spriaznená tatranská skupina sama vlastní iný liptovský akvapark Tatralandia, môžu v zhode neprimerane zvyšovať ceny vstupného do svojich parkov. „Nič nekalé s akvaparkom nerobíme. Ceny v akvaparkoch skôr, naopak, pôjdu dole, lebo sa otvárajú nové veľké akvaparky na druhej strane hranice v Poľsku,“ uzatvára P. Mikušiak.