Od ústavy k ústavnosti

Robert Fico ako predseda Smeru – SD rečnil aj o tom, že by chcel mať v základnom zákone štátu iné zakotvenie hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv. Ústavným zabetónovaním chce navždy zachovať inštitút minimálnej mzdy, lebo iba tak sa vraj dá spoľahlivo zachrániť pred Sulíkom. Tendencia, aby sa v rámci politického marketingu zapratala ústava haraburdami, má tak pred sebou slušnú perspektívu. Andrej Danko ako predseda Slovenskej národnej strany chce národu zabezpečiť právo na nosenie zbrane. Ako keby nestačilo, že niektorí ľudia ohrozujú sami seba a svoje okolie nanajvýš nebezpečne aj bez nej. Ak niečo slovenskí hejteri potrebujú k svojmu šťastiu, tak je to dobre nabitá a na použitie pripravená opakovačka. Lebo vlastenec bez zbrane je ako ryba bez bicykla.

Minulý piatok sa opäť oveľa viac hovorilo o tom, že ústavu treba zmeniť, ako o povinnosti bezpodmienečne ju dodržiavať. Lebo to, čo má ústava zabezpečiť, je predovšetkým ústavnosť – aby sa všetko vo verejnom živote dialo podľa ústavy a ústavných zákonov. A to sa na Slovensku nedialo a nedeje. Iste, už nedochádza už k takým manifestačným porušeniam základného zákona štátu ako za čias Vladimíra Mečiara. Vtedy sa vo veľkom prijímali zákony, ktorých ustanovenia neboli v súlade s Ústavou SR. A nešlo o konanie v dobrej viere, ale o vierolomnosť – o vedomé a účelové pošliapavanie ústavy.

Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška

Odvtedy sa počet legislatívnych a exekutívnych protiústavných aktov znížil, ale stále platí to, čo napísal Radoslav Procházka ešte ako ústavný právnik: „V tejto krajine sú pravidlá pravidlami často iba vtedy, keď to pre toho, na koho sa vzťahujú, nie je spojené s prílišným nepohodlím.“ Hoci Robert Fico po desaťročí pri moci už nepripomína, že Slovensko nie je právny štát, jeho konštatovanie stále zodpovedá realite.